Chrám Svetla
"Žena buď chrámom Svetla"
Nech sa tak stane
Modlitby ženy, ktorá je chrámom Svetla
"Dovoľujem si byť chrámom svetla"
"Som vtelená v dokonalom tele, ktoré mi dáva priestor byť tou, ktorá svieti do sveta lásku"
"Spájam sa s večným svetlom v každom okamihu môjho pozemského života a dovoľujem si byť otvorená pre zázraky."
Tieto modlitby/afirmácie sú inšpirovaným duchovným textom, ktorý otvára ženu jej vlastnému svetlu.
Tieto modlitby je dobré si opakovať v duchu i nahlas alebo si ich písať, spievať... nosiť ich v srdci.
Tieto modlitby boli ukotvené do pozemskej silovej mriežky obradom 4 kryštálov, viď nižšie...
Predchádzajúce tri modlitby rovnako ako iné hlboké duchovné vibrácie je možné cez seba ukotviť do pozemskej silovej mriežky.
- Obrad so 4 kryštálmi -
nájdeme si miesto v prírode, kde sa najlepšie bosí cez nohy spojíme so Zemou
kryštály rozmiestnime okolo seba do tvaru štvorca a my stojíme uprostred ako spojnica medzi svetmi alebo ako stred pyramídy
tvárou sme otočení ku svetlu Luny, Slnka alebo hviezd...
nahlas prenesieme duchovné posolstvo, ktoré chceme ukotviť tu na Zemi
stávame sa tak spojnicou medzi svetmi a počas obradu môžeme ucítiť prúdenie síl cez nás nadol i nahor
obrad je možné vykonať na viacero spôsobov podľa toho, ako to cítime...
Obrad slúži na ukotvenie duchovného posolstva predovšetkým v nás samotných, pretože my sme tými, čo môžu priniesť zmenu, ale odrazí sa to i v kolektívnom vedomí, ktoré tým tiež ovplyvňujeme a dovoľujeme zrodiť sa novej paradigme bytia človeka na Zemi.
"Kto chce kráčať duchovnou cestou, musí mať Súcit najmä sám so sebou."
Súcit je duchovný nástroj, ktorý nás očistí a uzmieri v nás samotných. Potom už nepotrebujeme ukazovať prstom von, ale ani dnu. Sme v mieri a sme v pravde. Súcit nám dáva otvorené srdce a dostatok lásky pre nás samotných a tak neočakávame lásku zvonka a dokážeme prijať to, čo sa deje.
Súcit je i to, keď cítime bolesť, vyjadríme bolesť. Súcit je, keď si dovolíme prežívať pocity, ktoré sú v nás bez ohľadu na to, či sú podľa nás správne alebo nie.
Avšak najväčší súcit potrebujeme nie s inými "hriešnikmi", ale sami vo vlastnej vnútornej bolesti, keď sa od nás odvracia celý svet i ten božský. Vtedy je tu miesto pre skutočný súcit, ktorý môžeme v sebe rozvinúť. Sami pre seba a to je ten najsilnejší a najčistejší súcit.
Život je často skúška ohňom, či dokážeme mať súcit sami so sebou i v tých najťažších chvíľach.
"Iba náš vlastný súcit samých so sebou prináša skutočný súcit i pre druhých."
Bez Súcitu niet Svetla a niet Svetla bez Súcitu
Silná Žena
Silná Žena vie, že ju nemusí byť stále vidieť a počuť, pretože jej sila spočíva v tichom pôsobení za oponou, ktoré hýbe svetom viac ako to, čo je zjavné na prvý pohľad
Silná Žena vie, že potlesk a sláva môže byť pasca, ktorá jej bráni vstúpiť do jej skutočnej sily
Silná Žena zvyčajne nebýva rozoznaná davom, ale vždy dosiahne viac ako dav
Silná Žena je tá najsilnejšia vibrácia vo vesmíre
Silná Žena ladí svet, i keď ju svet nevidí, ale o to sa stáva silnejšou
Silná Žena netúži po ocenení sveta, ale po bezpečnom náručí Silného Muža, aby mohla tvoriť vibrácie lásky vo svojom prostredí ctená a chránená
Silná Žena je ako Jin, ktorý je zdrojom všetkého
Sme pravdivé
"Najkrajšie na duchovnej ceste je, že nemusíme byť ani silné ani slabé"
Silné nie preto, aby sme si niečo alebo niekomu niečo dokazovali a boli tak v napätej póze. Slabé nie preto, aby sme sa ľutovali a upadali na duchu a viere a tak strácali svoje svetlo. Byť na duchovnej ceste znamená byť silná i slabá vo svojej pravdivosti. Na duchovnej ceste raz prídeme k bodu, kedy sa už nemôžeme hrať ani na silné ani na slabé, lebo oboje už nefunguje a v oboch póloch nie sme pravdivé. Byť v tejto fáze duchovnej cesty nie je jednoduché, pretože sa musíme pustiť mnohých našich osobných presvedčení o nás samotných a o našom živote. Ale to, čo tým získame, je viac ako sme mali predtým. Pravdivosť a sloboda duše je viac ako čokoľvek iné. I naďalej budeme silné i slabé, ale už tomu nebudeme veriť, pretože vieme, že sme v prvom rade pravdivé, nech to už pre vonkajší svet znamená čokoľvek, silu či slabosť.
Najväčšiu Silu môžeme získať iba osobným a intímnym vzťahom s božskou Láskou.
Avšak opätovne nájsť tento vzťah a začať dôverovať a veriť, je jedna z najťažších skúšok života. Tento vzťah je neopísateľný, nevysvetliteľný druhým a tak je nemožné o ňom hovoriť s druhými viac ako len v náznakoch. Nie je možné ho ani dokázať, dokonca je lepšie o ňom s druhými, ktorí nezažívajú to isté a neveria, radšej nehovoriť. Tento vzťah je najčastejšie spochybňovaným vzťahom, pretože i všetky náboženstvá sa ho boja. Boja sa nášho osobného intímneho spojenia sa s tým božským v nás, ktoré nás oslobodí od toho, čo si myslia a robia ostatní. Takýto vzťah nás môže oslobodiť od všetkého, čo nám bráni v pravde a preto je tento vzťah pre systém, v ktorom žijeme veľmi nebezpečný, je priam smrtiaci. Ak nás táto smrť postretne, je to smrť i naša, smrť nášho falošného ega a smrť všetkého, čo bráni v najčistejšom prežívaní tohoto vzťahu s božskou Láskou. Kto započne nový život s božskou Láskou akoby sa znovu narodil.
Ak má niečo v tomto živote zmysel, je to určite opätovné obnovenie vzťahu s božskou Láskou, z ktorej sme vzišli.
"Dávam slobodu silám, bytostiam a priestoru, ktoré ma obklopujú a tiež si dovoľujem byť tou, ktorou som."
Toto uvedomenie je základom duchovnej praxe. Všetko okolo mňa je tým, čím je a ja som tiež tým, čím som v plnej slobode prejavu.
Skutočná duchovná prax ženy začína, keď sa stáva kalichom - grálom - nádobou pravdy.
To znamená, že vo svojom nastavení je nesnažiaca sa veci meniť, ale iba ich vnímať a prijímať také, aké sú. Nie však v necitlivej strnulej meditatívnej póze, ale cez škálu všetkých pocitov, ktoré v sebe nesie.
Na stránke ponúkam návody na mnohé duchovné praktiky a cvičenia, ktoré prinášajú zmenu, ale i tak je toto viac a vedomejšie ako to ostatné. Vždy je čas a miesto pre rôzne prístupy, ale základ nášho vedomia je dôležitejší. A ak vychádza zo slobody všetkého, čo nás obklopuje a tiež z našej vlastnej slobody byť tým, kým sme, nastoľujeme svojou vibráciou i konaním mier v sebe i okolo nás.
Pre ukotvenie tejto praxe do každodenného života odporúčam vnímanie seba ako kalichu, zvonu, nádoby, ktorá je citlivá ako hudobný nástroj, ktorý vníma, čo sa deje okolo, ale nesnaží sa to meniť. Neustále sa vylaďuje do svojej vnútornej pravdy, ale bez toho, aby menila okolie svojimi očakávaniami a zásahmi.
Byť tou, ktorá žije seba zo seba.
