Keď smrť je správna voľba...
O akej smrti hovorím? O smrti našej dôležitosti, o smrti ega, ale i o skutočnej smrti, o konci života.
"Bez prijatia smrti ako žena nikdy nevyrastieš"
"Bez prijatia smrti sa nestaneš ženou"
Odkedy začala vojna na Ukrajine, zažívam silné pocity práve pre ženy, ktoré sú tam. Sú tak blízko, sú v susednej krajine a mnohé sú znásilňované a mučené oboma stranami. Hlboko sa ma dotýka i situácia v Afrike, v Ázii, v Južnej Amerike a vlastne kdekoľvek na svete. Nie je to vôbec ďaleko, je to všade.
Nehovorí sa o tom. O ženskom utrpení sa vždy hovorí málo, nech sa už jedná o akýkoľvek druh ženskej bolesti. Neprirodzené pôrody, gynekologické zásahy, neuspokojujúci a bolestivý sex, obchod so ženami až znásilnenia a mučenia...
Je to tak ťažká téma, ktorú nie sú schopní uniesť hlavne muži. Preto sa o nej nehovorí a zároveň sú často jej súčasťou, či ako predstavitelia systému alebo priamo aktéri. A žena má predsa vyhovieť, u nás má byť dobrou matkou a manželkou a ešte dobre zarábať a živiť pol zemegule a vo vojne má vyhovieť stovkám mužov. Je v tom veľký rozdiel, ale podstata je tá istá.
"Princíp ženskej neslobody a nátlaku na voľbu ženy stále prebieha"
Zásahy idú vždy na na telo. Keď nie je znásilnenie a zneužitie ženy na rodenie nových ovečiek, bude aspoň kontrola vzhľadu ženského tela, jeho váhy, mier alebo i priamo na klinike krásy. A vraj dobrovoľne? Hm... pod podvedomým nátlakom spoločnosti a médií, bohužiaľ i blízkeho okolia.
Pred niekoľkými rokmi, keď som sa vracala zo skúšky v škole, opäť mi nešiel autobus a tak som šla stopovať. Na vedľajšej ceste do našej dediny za bieleho dňa. Ľudia od nás to robia často pre zlé spoje. No skrátim to. Chcel zastaviť hneď pri prvej poľnej ceste. To, čo sa vtedy so mnou stalo, neviem dodnes vysvetliť, ale vďaka tomuto zážitku lepšie poznám samu seba.
V tom momente ako to navrhol, sa celé moje telo naplo, zalial ma obrovský hnev a moja reakcia bola tak prudká a okamžitá, že ho vykoľajila. V sekunde som držala dvere auta a bola pripravená vystúpiť za jazdy so slovami:"Ja môžem vystúpiť"!!!, a to čo mi behalo hlavou bol čistý vražedný inštinkt. Za nami šlo ďalšie auto. Chalan bol mierne v šoku a doviezol ma do dediny. Ako v tranze som prišla domov a sadla som si na posteľ a v tom som sa zrútila. Pol hodinu som ticho sedela a pozerala pred seba a chveli sa mi ruky. Nič sa mi nestalo, ani sa ma nedotkol, ale mohlo sa stať všeličo...
No v tej chvíli, v tej situácii som bola pripravená ho nemilosrdne zabiť a bez pocitu akejkoľvek viny. To, čo sa vo mne vtedy prebudilo, vo mne ostalo a tento zážitok vnímam ako istý druh zasvätenia do pravdy života a smrti.
"V tej chvíli som necítila strach, v tej chvíli som vedela, že ak sa o niečo pokúsi, zabijem ho"
Ja? ani nie päťdesiat kíl, ale tak som to vtedy cítila a skutočne som nemala strach. Nikdy by som si nemyslela, že takto zareagujem. Vždy som o sebe pochybovala, že by som v takej situácii zamrzla.
"Odvtedy viem, že som schopná zabiť a nehanbím sa za to"
Väčšinu života strávime obavami o tom, čo si pomyslia o nás druhí ľudia.
Či nás príjmu, či nás neodsúdia, či sa nám nevysmejú... Och, bože! čo na tom záleží! Dve tretiny sveta hladujú a väčšina žien vo svete je zotročená a znásilňovaná. Nemajú práva a voľby. Som z toho zúfalá a neviem im pomôcť. My im však môžeme pomôcť. Keď nájdeme silu povedať nie! tomuto svetu a jeho nátlaku na nás. Nech už je to čokoľvek. Práca, škola, partnerstvo, priateľstvo, peniaze, vzhľad, slušnosť voči rodine, slušnosť voči komu???
Nevieme si ustáť ani výber sukne, lebo naše okolie si myslí, že na to nemáme nohy.
Nevieme si ustáť ani výber školy, pretože naše okolie nás zhadzuje a má svoje predstavy o nás.
Nevieme si ustáť to, že chceme byť alebo nechceme byť matkou, pretože ešte nemáme, alebo už máme na to vek, alebo chceme ísť na potrat! A čo... je to iba tvoje telo!
Desia ma hnusné diskusie pod mnohými súčasnými článkami o ekonomike, dôchodkoch, imigrantoch, kde sa navážajú najmä starší chlapi do žien, že nechcú deti a preto je taká situácia, aká je.... Rodiť deti na preplnenú Zem nie je etické voči nám ani voči Zemi. Rodiť deti, lebo sa to odo mňa očakáva, je barbarské voči sebe i dieťaťu. Rodiť deti pod kontrolou nášho zdravotníctva je des, posielať deti do štátnych škôl je týranie detí...
Rodiť deti s láskou a vedome je jediná správna cesta. Ak si ju zvolím!
Ekonomike vždy vyhovovalo riadiť ženskú plodnosť. Či už pre zvýšenie počtu vojakov, kolonizátorov nového kontinentu alebo dnes i spotrebiteľov.
Chcem povedať, že ak si nevieme ustáť každodenné voľby a voľby nášho života zo strachu pred tým, čo povedia druhí, sme otrokyne a nie sme slobodné.
Iba vlastnými odvážnymi voľbami môžeme pomôcť i ženám v tých najhorších vojnových krajinách a životných podmienkach.
"My musíme nájsť tú silu, povedať Nie! My sme tie, ktoré majú väčšie možnosti ako ony a preto i naše voľby majú väčší dopad na celú spoločnosť "
"Zrada seba samej je to, čo bolí najviac"
Rozhodujme sa pravdivo.
Zvolili by ste radšej vlastnú smrť, ak by ste vedala, že sa máte stať sexuálnou otrokyňou mučenou po niekoľko mesiacov? Zvolila by ste radšej vlastnú smrť ako útrapy vojny? Na to, si našťastie zatiaľ odpovedať nemusíme, ale ak áno, je to vaša voľba! A ja si myslím, že i smrť je správna voľba!
I keď nikdy nevieme ako sa zachováme v hraničnej situácii, nikdy nevieš...!
Vždy kráčaj za svojou slobodou, nech ťa to stojí i život. Stratiť dušu nemožno, ak si vo svojej pravde! Duša je večná...
Ak nejde o život a naše telo, nejde o nič.
Slobodne do vlastných krokov, nech sú už akékoľvek!
Iba tak môžeme zmeniť svet.
Desivý článok? Hm... pravdivý. A článok nie je útokom na mužov, pretože skutoční muži ženám neubližujú a predovšetkým sú dosť silní, aby vedeli uniesť pravdu o bolesti žien. To sú z môjho pohľadu skutoční muži.
Až prijatím smrti začína skutočný Život
...viem, že som napísala ťažký, ale ak prehĺbi vaše vlastné vnímanie seba samej, svojich skrytých utrpení a obnoví citlivosť sama voči sebe, tak splnil svoj účel.