Strach zo straty seba vo vzťahu? Čo je za tým...

Takýto strach, či už vedomý alebo nevedomý nás môže dlhodobo brzdiť na ceste ku vysnívanému vzťahu. Čo je za strachom zo straty seba samej?

Uvediem jeden pohľad, ktorý sa mi naskytol pri výklade kariet.

Strach zo straty samej seba je väčšinou spôsobený zlou minulou skúsenosťou, kedy sme boli zradené alebo využité, či neprijaté vo vzťahu s mužom. Žena, keď vstúpi do vzťahu s plným a otvoreným srdcom, čo sa zvyčajne deje pri prvých vzťahoch, dáva sa celá a bezhranične. Na tom nie je nič zlé, práve naopak, je to prirodzene ženské, ale...

Je táto žena už pripravená na to, že tak ako sa bezhranične odovzdala, dokáže sa bezhranične liečiť seba samu? Je už spojená so svojim zdrojom sebalásky, ktorý ju vždy podrží? Prvá boľavá skúsenosť vo vzťahoch nás vždy preverí. Väčšinou sa po nej na dlhé roky zavrieme a niekedy i na celý život a už nikdy nedokážeme milovať tak ako kedysi. Stvrdli sme a zatrpkli. Volíme potom radšej bezpečné, ale nudné a prázdne vzťahy.

Strach zo straty seba samej vo vzťahu je vždy strach z toho, že sa nedokážeme znovu pozbierať, vyliečiť a milovať po prípadnom ďalšom sklamaní. Každé citové zranenie si v podvedomí vyčítame. Vieme, že to bola naša voľba a naše rozhodnutie byť s tým mužom a teda je to naša zodpovednosť. Tu však nesmieme skončiť pri akejsi vine, či obviňovaní druhých alebo pochybnostiach o sebe. Dôležitým bodom v tomto procese je pochopenie, že najprv musíme odpustiť sebe za to, že sme si tak ublížili rozhodnutiami, ktoré sme samé urobili. Odpustiť sebe a načerpať zo svojej hĺbky, zo svojich koreňov opäť lásku pre seba. Z miesta, kde sa naše vnútro spája s božským zdrojom, nekonečným zdrojom lásky. Nie je to jednoduché, ale je to jediná cesta ako začať opäť cítiť skutočnú lásku k sebe i k životu a následne i v nových vzťahoch.

Žena, ktorá načrela hlboko do seba a vyliečila v sebe tie najhlbšie zranenia, sa nebude báť znova skutočne milovať, i keď tentokrát to bude múdrejšie a s väčšou sebaúctou. Tá, ktorá sa stále nedoliečila, bude mať strach a je dosť možné, že s takto zavretým srdcom bude opätovne priťahovať mužov, ktorí budú tiež citovo uzavretí a vzťah pôjde znova ku dnu.

Niektoré ženy sa boja, že vo vzťahu budú brzdené v sebarealizácii. A stáva sa to ženám, ktoré si vo svojom vnútri stále plne nedovolili byť samé sebou a v podvedomí si vyčítajú, že nie sú predsa dosť dobré. I keď navonok pôsobia silne, stále majú strach, že budú odmietnuté také, aké sú, pretože vnútro je na tom inak ako ich vonkajšie správanie.

Väčšina prípadov by sa jednoducho dala zhrnúť slovami - "Mám strach, že mi bude znovu ublížené" - áno, to je niečo, s čím sme sa asi každá stretla a týka sa to i mužov, detí a vôbec cítiacich tvorov všeobecne. Je tam vždy jedna a základná príčina tohto strachu. Neverím si, že sa dokážem milovať seba viac ako mi druhí môžu ublížiť. Čím viac mi niekto ublíži, tým viac lásky potrebujem sama od seba na vyliečenie. Čím boľavejšej skúsenosti čelím, tým viac som vyzývaná čerpať zo zdrojov sebalásky a sebaliečenia. Nič však nie je tak bolestivé, aby to nemohlo byť vyliečené. Teda, nič nie je tak silné, aby to bolo silnejšie ako láska v nás samotných. Otázka je, či si dovolíme sa vydať na cestu (niekedy na veľmi dlhú) ku hlbokému prameňu lásky v nás.

V rozprávke Malá morská víla vidíme jasný príklad toho, čo sa stane, keď sa žena vzdá seba samej a svojej podstaty. Trpí a zahynie. Ak si žena urobí zdroj lásky z muža, vždy bude iba trpieť. Malá morská víla zabúda, že ona je tým zdrojom lásky a oceán v ktorom žila bol jej božským nekonečným zdrojom lásky. No ona si to neuvedomovala a oddelila sa od svojich pravých zdrojov a tak uverila, že muž je jej zdrojom lásky. Namiesto toho, aby on skočil do vody za ňou, vynorila sa ona za ním a zahynula. V ideálnom prípade by sa spojili na hladine, ale ona prekročila hranice a už nebolo cesty späť.