Prečo musí svoj dar každý objaviť sám

Mnohí hľadajú odpovede vonku ohľadom svojho poslania, údelu a darov duše. Nielen u rôznych duchovných učiteľoch, ale i v rôznych typológiách. Tieto cudzie pohľady na nás môžu byť užitočné, ale nikdy nie sú presné a úplné, práve naopak. Sú to iba rôzne filtre, ale nie je to zámok, do ktorého zapadneme ako kľúč.

Pravda je taká, že náš dar alebo lepšie povedané dary, ktoré máme, sú prísne strážené našou dušou. Hlboko v nás, zamknuté mnohými zámkami a skryté v najhlbších zákutiach duše. Prečo? Pretože, ak by sme ich objavili skôr ako sme na ne pripravení, zneužili by sme ich a to možno do takej miery, že by sme zničili sami seba. Ak sme si však takou skúsenosťou už v minulom živote prešli, je dosť možné, že naše vyššie ja alebo duša, jednoducho urobí potrebné opatrenia a je na nás prísnejšia pri odovzdávaní kľúčov ku pokladom duše. Treba si ich zaslúžiť a osvedčiť sa. Nie je to protivenstvo osudu ako by sa nám mohlo na prvý pohľad zdať, ale je to tá najväčšia ochrana nášho života a nášho poslania.

Dokonca to často platí i v iných oblastiach života. Napr. vo vzťahoch. Sme dlho sami, i keď si myslíme, že sme už na sebe dlho pracovali, zmenili sme sa a máme nové postoje a presvedčenia ohľadom vzťahov, vyriešenú minulosť a iné "úžasné" pokroky za sebou a napriek tomu stále nič. Duša však vie, prečo a vie, akých nás chce mať, aby sme mohli zažívať to dokonalé šťastie. Duša je niekedy "prísna" na tých, ktorí mieria vysoko. Na výšky byť treba pripravení.

Ak sme už pripravení poznať a využívať svoj dar, čomu často predchádza cesta čistenia, pravdivosti voči sebe a práca s vnútornými tieňmi, zistíme, že náš dar tu vždy bol. V nás, len sme ho nevedeli rozkľúčovať, prijať, pochopiť a uchopiť. Rozvíjať. Bol tam stále, ale nečinný a neaktívny. Točili sme sa okolo neho, ale nikdy sme nešli priamo k nemu. Hovorí sa, že zemskí draci sú pokojní a tichí, neškodní a spia v hĺbkach zeme, kde strážia poklady. Tak nejak vidím našu dušu a jej strážne sily, ktoré sedia na našich pokladoch, kým sa neodvážime zísť dostatočne hlboko, kým nebojácne nevstúpime do temnoty duše, kde nájdeme nakoniec viac svetla ako sme čakali.

Nie je jeden dar, ktorý raz objavíme a sme hotoví so svojim životom. Niektoré dary sa pomaly rozvíjajú ako kvetina, tak ako rastieme životom. Niektoré dary sú znamením a vodítkom ku ďalším darom a niektoré dary čakajú, až budeme pripravení. Všetky dary sú však dary života, ktoré chcú byť pravdivo žité pre náš prospech i prospech druhých. Dar, ktorý pravdivo žijeme, nemožno stratiť.