Tak prečo sme tu...

"Prišli sme sem stať sa určitým naladením, vlnou, vibráciou. A keď to dosiahneme, začíname žiť odznova, nový život v jednom a v tom istom tele. Tým je táto doba taká výnimočná. Odžívaním si viacerých životom v jednom ľudskom živote."

Narodiť sa je cesta k ešte väčšej ceste plnej zážitkového učenia. Život je proces a i keď verím na osudové okamihy a plán duše, predurčenie a karmu, verím i na slobodnú vôľu a jej schopnosť zlomiť akúkoľvek "kliatbu" či zmeniť smer cesty s názvom život.

Jeden môj vhlad mi priniesol pochopenie života ako miesta, kde máme dôjsť k určitému pochopeniu, ktoré bude spojené s našim zmierením sa so životom, s postojom k životu, no i s pocitom k sebe a ku životu. Nie je to o tom robiť to či ono, alebo stať sa takou či onakou osobou, mať to či tamto, alebo mať tú správnu nálepku od druhých ľudí. To nie sú vždy dôležité veci.

Základ je naše vnútorné nastavenie, ktoré sa naša Duša rozhodla v tomto živote vytvoriť. Naučiť sa, nájsť, premeniť seba do tohto nastavenia, jednoducho stať sa týmto ladením, ktoré je spojené s daným nastavením.

A to je u každého iné. Sú rôzne úrovne a možnosti vnútorného nastavenia a je ešte oveľa viac odtieňov jednej a tej istej pravdy. V živote môžeme stratiť veľa, ale nie to pravé, prečo sme sem prišli. Čo znamená, že v každej situácii môžeme nájsť poklad, nájsť pravé ja, seba.

Stáva sa, že práve v najväčšej bolesti alebo v opakujúcich sa ťažkostiach sa meníme najviac. Meníme svoje vnímanie seba i sveta naokolo. Ak si vyberieme lásku, nájdeme súcit so sebou i s ostatnými a vnútorne sa rozžiarime. Všetko veľmi dobré i veľmi zlé, čo sa nám stane, z nás môže urobiť buď lepšieho alebo horšieho človeka.

Voľba je vždy na nás. A to si myslím, že sú najväčšie skúšky života. Verím, že nestačí zložiť skúšku raz, ale život nás vyzýva k voľbe stále a stále nám dáva možnosť vzlietnuť i padnúť. Preto sme tak neuveriteľne slobodní. I keď my si slobodu zamieňame s blahobytom a úspechom. Čo sú príjemné veci, ale trvajú krátko na rozdiel od hĺbky a múdrosti Duše, ktorá je nekonečná a stále nás volá k sebe. Každým dňom a nádychom.

Najvzrušujúcejšia je možnosť úplnej zmeny osudu, kedy prezrieme sami seba a svoje hry a zvolíme si novú hru a nové pravidlá vlastného vnímania seba i sveta. Verím na paralelné svety a reality. Deja vu je niečo ako úlomok z našej reality, ktorú sme si vybrali našimi voľbami a vnútorným nastavením. My ju vnímame v prítomnosti, ale ona je už celá hotová. Ak by sme si celý život udržali rovnaký postoj a názory, vnútorné nastavenie i hodnoty, náš život by ostal v jednom paralelnom svete a teda predvídateľný. Vždy pri každej zmene v nás a v našom vnímaní seba i sveta naokolo, prestupujeme do inej paralelnej reality, kde je všetko prispôsobené nášmu novému nastaveniu.

Náš plán Duše nás často vykopne z nášho paralelného sveta, aby sme sa posunuli ďalej. Ale niekedy i my svojim vedomým nastavením sa posunieme úplne inam. A môže to byť veľmi prekvapujúce a nemusí to byť v pláne Duše, ale to neznamená, že to nie je v súlade s plánom Duše. Raz to všetko pochopíme, ten kolotoč vesmírneho života. Ale akosi cítim, že sem na Zem nechodíme preto, aby sme pochopili všetko, ale predovšetkým sami seba.