Ako vnímať čas

Naše vnímanie času je väčšinou lineárne a bežecké. Ak si predstavíme obdobie o tri týždne, vidíme v predstave bod, ku ktorému smerujeme. My ideme dopredu, my sa hýbeme a my bežíme životom. Takéto nastavenie však môže byť veľmi stresujúce a prinášajúce napätie, pretože stále máme pocit, že sa pred nami vynárajú nové a nové ciele, úlohy a výzvy, ktoré musíme zvládnuť, aby sme boli dosť dobrí či dosť živí.

Osobne preferujem pasívne vnímanie času.

Čo to znamená?

Predstavujem si samu seba ako sedím uprostred vesmíru, (uprostred svojho vesmíru) alebo sedím na Zemi a všetko ku mne prichádza. Priťahujem ako magnet časové udalosti a okolnosti, ľudí a deje. Vidím ako na mňa sneží čas rôzne vločky - udalosti a dni, ktoré sa postupne viac a viac približujú.

"Vločka Smrti je v najväčšej diaľke a posledná."

Takéto pohodlné sedenie si a spôsob žitia života vylučuje akúkoľvek nadbytočnú škodlivú a chaotickú aktivitu. Zároveň a to je najdôležitejšie, prináša to vnútorný pokoj a mier, zmierenie sa so sebou. Cítim predovšetkým seba, jadro v sebe, svoju dušu a nechávam sa obmývať zmenami života. To pravé pravdivé Ja, ostáva stále rovnaké.

Takéto vnímanie času je asi skôr jinové/ženské, ale prináša osoh i mužom, ktorí potrebujú zregenerovať svoje sily pred ďalšou životnou výpravou.

Krásne cvičenie s časom je, ak si túto predstavu ako sedíme a padajú na nás vločky časových zmien a udalostí, predstavíme spomalene alebo dokonca nehybne. Zrazu sme tu len my a možnosti, ktoré sú okolo nás. Nič sa nehýbe a my sa pokojne naladíme na seba, rozhliadneme sa a rozhodneme sa. Môžeme na seba nechať padať vločky časových zmien a udalostí rýchlo či pomaly, meniť rýchlosť a nájsť tú rýchlosť vnímania, ktorá je pre nás najlepšia, pretože i v tomto sa budeme ako jednotlivci odlišovať. A je to v poriadku.

Nechať sa strhnúť nastaveným vnímaním času, teda hektickým lineárnym časom zameraným na ciele, nám prináša iba rozptyľovanie sa od svojej duše. Je to zámer systému, ktorý z nás chce otrokov času a mŕtvych cieľov.

Ak si zvolím nejaký cieľ, v prvom rade sa vnútorne naladím a stotožním s ním a dovolím životu, aby na to zareagoval a poslal mi to, čo potrebujem, aby som cieľ dosiahla. Teda výzvy, udalosti, skúšky, ľudí, učenie a iné... Viem, že všetko prichádza v správny čas, keď som pripravená. V tomto ohľade je život neomylný a správne načasovanie je dokonalé.