Desivé spomienky na minulý život

Nie raz sa mi vybavili záblesky, spomienky na minulé životy. I keď to nebolo nič detailné a vízie a správy mi boli podané v priebehu niekoľkých sekúnd, napriek tomu sa vždy jednalo o silné zážitky, ktoré mnou otriasli pozitívne i bolestivo. Teória minulých životov mi je blízka, ale nemôžem tvrdiť, že je 100% pravdivá a už vôbec nemôžem tvrdiť, čo bolo pred mojim narodením a čo bude po mojej smrti. No moje zážitky sú silnejšie ako moje pochybnosti. Ale tiež verím na rodovú karmu a zážitky všetkých predkov, ktoré sa odtláčajú do nás a môžu tiež vyvolávať zvláštne spomienky, i keď túto skúsenosť zatiaľ asi nemám.

Prvýkrát sa mi vybavilo hromadné znásilnenie pri colorterapeutickej práci, kedy som sa v jednotlivé dni nalaďovala na farby od červenej až po magentovú a zapisovala som si vhľady ohľadom týchto farieb. A práve pri zlatej farbe ku mne prišla informácia, krátka vízia plížiacich sa chlapov 8 -10, neviem, ktorí ma išli znásilniť. Našťastie ma vízia nikdy nepustila k samotnému znásilneniu. A ten pocit ochromenia v celom tele. Strata hlasu z hrôzy a... ťažko to opísať. V súčasnom živote som túto nesmierne bolestivú skúsenosť nemala a dúfam, že ju ani nezažijem.

Zlatá farba sídli v oblasti pupku, odkiaľ sa vinie pupočná šnúra, pri narodení fyzická a neskôr jemnohmotná, ktorá nás spája so zdrojom a teda i s našou akášickou pamäťou najmä ohľadom ľudských životov. Takto si vysvetľujem, prečo sa mi pri práci so zlatou farbou vybavili a nie raz tieto bolestivé spomienky. Zlatá farba sa spája s načúvaním hlbokej intuícii, múdrosti, s pochopením života a s radosťou, ktorá vyviera z hĺbky. Všetky tieto odtiene u zlatej farby vnímam, ale pri hlbšom vnímaní seba, nachádzam i zrnká dramatických spomienok.

Už od detstva som mala zvláštny nešpecifický strach zo znásilnení, slovo vojna vo mne vyvoláva hrôzu práve pre tieto skutočnosti a niekedy to beriem príliš osobne. Cítim to v lone a nie je mi dobre. Učím sa neustále pracovať s touto realitou života, pretože už len pri vyslovení slova Afrika, India či iných oblastí..., vlastne kde nie je páchané násilie na ženách? Tieto vlny násilia, ktoré sa dejú, cítim na podvedomej úrovni stále a potom citlivo reagujem a cítim to i v tele. To je záležitosť takmer každej ženy. Či si to uvedomuje, alebo to radšej v sebe potláča. V ženskom tele sa určitým veciam nedá vyhnúť. Určite nie citlivosti na prebiehajúce násilie na iných ženách. Sme prepojené na úrovni kolektívneho nevedomia a tak spolu zdieľame všetko dobré i zlé.