Duchovná pýcha a zraniteľnosť

Svoje zranenia často skrývame zo strachu, že budeme videné ako slabé, ako "slabá žena", tvárime sa, Že Nič, aby sme boli "niekým" a strácame dušu, pretože každé nedoliečené zranenie v sebe drží silu. Ak potlačíme, čo cítime, mrzneme, slabneme, nedokážeme sa tešiť ani smútiť zo života. Sme mŕtve, duševne i telesne. U niekoho dlhodobé potláčanie pocitov vedie až k depresii, kde je veľký strach z toho všetkého, čo skutočne cítim vo svojom vnútri, strach zo všetkých tých nevyjadrených pocitov.

Čo znamená byť slabou a silnou ženou? Bojíme sa pripustiť, že sme tak obyčajné a jednoduché, že túžime po láske a ocenení toho, kým sme. Radšej sa tvárime, že nám na tom nezáleží, na takých "hlúpostiach" ako je ocenenie ženskosti, ženskej krásy, ženského tela a ženských citov. Ale presne to nás v skutočnosti robí šťastnými, keď sa cítime byť krásne a môžeme svoju krásu a city s niekým zdieľať. 

Muži zasa milujú byť oceňovaní za to, čo dosiahli, za svoju silu, ktorou dokázali zmeniť veci vo vonkajšom svete, to ich najviac vyživuje. Doprajme im to, ocenenie sily ich tela a činov.

Mnohé ženy márne túžia po partnerskom vzťahu, sú samé a zranené. Až doliečením starého zranenia a pripustenia si svojej jednoduchosti a ľudskosti ako je túžba po láske v jej skutočnej zraniteľnosti, prináša možnosť sa posunúť vo vzťahoch ďalej. Často sa tu skrýva i duchovná pýcha, že ja to zvládnem, nie som predsa taká prízemná, jednoduchá, že nedokážem byť sama, sebestačná, silná, samostatná. Ale to nie je cesta ani pre ženy ani pre mužov. Pre nikoho. Samota je liečivá, keď ju práve potrebujeme a je krásna, ak si ju zvolíme, ale nie, ak sa stáva únikom pred vlastnými pocitmi a pravdou.

Každé veľké zranenie môže vyprodukovať veľký náhradný program presvedčení, ktoré nás majú chrániť a udržať "v norme", aby sme si udržali tvár, pred vonkajším svetom. Sama v sebe som objavila za svojim vlastným zranením toľko duchovnej pýchy, že až až... a tak viem, že i za tými najbolestivejšími zraneniami, môže byť naša vlastná krutosť k sebe, tvrdosť k sebe a nenávisť k svojej jednoduchej pravde, zraniteľnosti a "obyčajnosti". 

"Ach, ako sa len bojíme byť obyčajnými a jednoduchými ľuďmi! 

Topíme sa v jedinečnosti ega a pritom naše zdravé ego = jednoduché a šťastné Ja, na nás verne čaká na ostrove Pokoja."