Jedna z prekážok žien ku životu v hojnosti

Treba hneď na úvod povedať, že budem písať o jednej konkrétnej prekážke žien ku životu v hojnosti, pretože súvislostí môže byť veľa, i keď sa vždy stretávajú v spoločných bodoch. Budem písať o mojej vlastnej skúsenosti a osobnej prekážke, s ktorou som sa musela vysporiadať.

V istom bode, som sa jednoducho musela sama seba úprimne opýtať, prečo v tomto období života nemám dostatok peňazí, prečo nezarábam a som v dlhodobej stagnácii. Bola som pripravená s perom v ruke a nechávala som plynúť otázky i odpovede na papier.

"Neveríš si" - "Ver si"

...prečo si neverím?

"Nepovažuješ sa za dosť fyzicky príťažlivú pre druhých a tak postupne strácaš dôveru, že pritiahneš i materiálnu hojnosť."

Nakoniec som si uvedomila, že toto presvedčenie bolo dôsledok mnohých neblahých skúseností a "útokov" na moje telo zo strany mnohých ľudí a súviselo s tým i odmietnutie môjho tela mojou matkou, ktorá je presvedčená, že nevyzerám dobre a stojí si za tým. Podľa nej by som mala... Dlho som odolávala tlakom zvonka, ale to odolávanie spočívala v tom, že som potláčala bolesť a skutočné pocity, namiesto toho, aby som samu seba liečila. A tak som sa vyčerpala a nastalo obdobie stagnácie, času doliečovania a uvedomovania si súvislostí.

Dlhé roky som odolávala, darilo sa mi v práci a potom sa niečo zlomilo, doľahlo to na mňa, najmä keď som si uvedomila, že práve moja matka v tomto vôbec nestojí na mojej strane. Práve od nej ako od vzoru ženy v mojom živote som očakávala tú základnú podporu. Nič tak nebolí ako odmietnutie matkou, zdrojom života, ktorý nám dával výživu. Táto skúsenosť ma viedla k osamostatneniu sa, k dospelosti v tom zmysle, že zdrojom hojnosti som si ja sama a tiež k pochopeniu, že ona to má tak nastavené ako má a ja s tým nič neurobím. Moje telo pre ňu nikdy nebude dosť dobré a správne, dosť ženské. Je skutočne neuveriteľné ako dlho dokáže naše podvedomie očakávať lásku a liečenie od rodičov, či od tých, ktorí nám nejako ublížili či odopreli lásku. Ale lásku a liečenie nemôžeme hľadať u tých, ktorí nám to odopreli. V prvom rade ju musíme nájsť sami u seba a potom ju zdieľať s tými, ktorí si ju tiež nesú vo svojom srdci.

Ženy skutočne môžu stratiť dôveru vo svoju hodnotu práve na základe toho, že uveria, že nie sú dosť pekné, dosť krásne, dosť príťažlivé pre druhých. Často uveria tomu, že nie sú príťažlivé a bodka. A tým sa uzavrie i kohútik hojnosti v ich živote. Hojnosti materiálnej, pretože práve sexuálna príťažlivosť je príťažlivosť života, životnej sily a zdrojov života. Je to i téma prvej čakry, ktorá súvisí s fyzickým prežitím. Naše telo je hmotné a potrebuje hmotu na prežitie. Ak uveríme, že naše telo nie je dosť dobrá hmota, nie je dôvod, aby sme boli hmotne vyživované životom. Hojnosť sa tým brzdí a dolieha na nás materiálny nedostatok. (Tento vzorec nemusí byť platný pre všetky ženy, ktoré neveria svojej fyzickej príťažlivosti.)

Ak neverím svojej kráse, neverím svojej príťažlivosti a tým pádom nič nepriťahujem. Je to začarovaný kruh neúspechu, sklamania a bolesti. Začať veriť, je jediná cesta. Začať opätovne veriť v seba a nestavať svoju sebadôveru na súhlase druhých, najmä tých, ktorí nám najviac ublížili. To nás vyvedie z bludných kruhov a bludných domnienok o nás samotných. Nie sme väzni ani obete osudových zvratov, ale tvorcovia nových svetov, v ktorých platia nové pravidlá. Tie naše, ktoré vychádzajú z lásky. Cesta môže byť dlhá, ale je dôležité povedať, že existuje a že čaká na každú ženu, ktorá sa rozhodne veriť v samu seba. Iba sebe a svojej pravej sile, ktorá vychádza z jej prirodzenosti.

Ženy tak často odvodzujú svoju hodnotu od toho, do akej miery ich telo spĺňa choré predstavy o kráse a potom strácajú pevnú pôdu pod nohami nielen tú psychickú, ale často i fyzickú. Svet sa musí zmeniť, ale zmenia ho iba ženy, ktoré zmenia svoje hodnoty a svoje sebavnímanie.

Ako na to? Neexistuje jasný návod, pretože cesta každej z nás je iná, ale je dôležité si prepísať svoje mentálne presvedčenia, myšlienky, predstavy, vytvoriť nové pocity spojené s novou vierou v nové možnosti. Nejde ani tak o to zabudnúť na minulosť, ale naopak rozšíriť svoje možnosti o nové spôsoby života. Nemá význam bojovať s tým, čo bolo a s tým, čo je teraz. Jediná cesta je budovať novú cestu lásky pre seba. Iba pre seba, pretože iba tak získame pevnú kotvu v živote. Veľkou úľavou je pocit, že sme krásne, i napriek tomu všetkému, čo sa nám stalo a i napriek tomu, čo sa nám práve deje. A táto nová viera je najliečivejšia.

V tom čase prišla ku mne táto afirmácia ako podpora premeny mojich vnútorných nastavení:

"Som krásna a príťažlivá pre tých správnych ľudí, ktorí majú prísť do môjho života."