Keď osud čaká na naše čisté úmysly
Keď po niečom veľmi túžime a robíme všetko možné i nemožné preto, aby sa to splnilo. Alebo čakáme a máme trpezlivosť a napriek tomu sa čas splnenia našej túžby či cieľa stále odkladá a nedarí sa nám prekročiť do novej etapy života. Keď robíme prakticky i duchovne všetky správne kroky a napriek tomu tá želaná zmena neprichádza. Čo za tým môže byť?
Jedna z možností a veľmi pravdepodobná je, že v sebe nosíme staré presvedčenie, ktoré nás nebrzdí na ceste k cieľu priamo, (i keď i také presvedčenia často máme), ale hovorím o presvedčení, ktoré hatí naše čisté úmysly.
Napr. túžime po novej práci v určitom obore. Máme na to všetky predpoklady, chuť do práce a chodíme na pohovory. No a stále nič. Ak by sme prácu získali, cítili by sme sa úspešní a žiarili by sme. Na tom nie je nič zlé. Zároveň by sme sa so svojou radosťou podelili s blízkymi a s priateľmi. Prečo nie. Ale...! Práve vtedy by sme získali i určitý obdiv, záujem, dôležitosť. Veď predsa sa nám podarilo získať tú skvelú prácu, ktorá z nás urobí hotovú "hviezdu", niekoho!!!, môžeme byť potom na sebe hrdí. Už sme niekto. A to je veľký klam a pasca. Ak chceme niečo získať iba preto, aby sme následne získali uznanie a lásku druhých ľudí, status, niečo je tu od základu zle. Je to v podstate manipulatívna hra a zavádzanie samých seba.
Všetko po čom túžime, by malo vychádzať z túžby urobiť radosť v prvom rade sami sebe, svojej Duši, robiť veci pre seba. Neznamená to byť sebecký, ale dospelý. Dospelý človek robí slobodné rozhodnutia a nežiada za ne potlesk a chválu okolia. Jednoducho robí to, čo je pre neho dobré a čomu verí, že je správne z hľadiska jeho životnej filozofie.
Osud vie, kam vedú naše kroky a nechce, aby sme zišli z cesty. Vie, kde je náš pravý domov a cieľ. Naša Duša to v hĺbke vie tiež. A tak nás osud tkz. brzdí a trápi, aby nám najprv pomohol si vyčistiť pred vlastným prahom. Dá nám to po čom túžime, ale až potom, keď to už nepokazíme horenosom či namýšlaním si kadejakých vecí o svojej osobnej dôležitosti.
Často niečo chceme z čistých úmyslov a súčasne i z nečistých úmyslov a to je potom jeden veľký chaos.
Vnútorne cítime, že je to správne, ale ešte na hlbšej úrovni naša Duša vie, že najprv musíme odstrániť ďalšie nánosy sebaklamu. A tak cítime ťah i odpor. Silu i prekážky. Máme sen a nádej, no stále ich niečo brzdí. Cesta k splneniu sna sa však uvoľní, keď pustíme posledné nánosy lží, ktoré máme v sebe a ktorých sa zo strachu držíme.