Ak nie je šťastie zmyslom života, tak čo potom...

Isté okolnosti v mojom živote ma prinútili sa opäť pozrieť na celú moju paradigmu bytia a života tu na Zemi. Existujú rôzne svetonázory a duchovné názory, ale pre mňa je teraz rozhodujúce, že ma už naozaj nebaví honba za šťastím a napĺňaním cieľov, i keď môžu byť zmysluplné a duchovné.

V tomto bode života to vidím tak, že šťastie ako také nie je cieľom ani zmyslom života. Samozrejme ani nešťastie. Zem a naša ľudská skúsenosť je ten najtvrdší tréning a škola, experiment paradoxov, ktorý sme sem prišli žiť. Súhlasím s tým, že je dôležité byť pozitívny a smerovať ku šťastiu, ale nie za každú cenu.

Zmysel môjho života neurčujú ľudia, ktorí pri mne stoja alebo stoja proti mne. Zmysel môjho života nie sú ani úspechy, ktoré považuje spoločnosť, náboženstvo či niekto iný za zmysluplné.

Pre mňa to je v tomto bode zažívanie rýdzej a surovej skúsenosti života bez toho, aby som jej odporovala. No zároveň tak, aby som žila a chránila svoje hodnoty a dušu.

Často prevláda u duchovných ľudí názor, že so správnym nastavením mysle, emócií a po očiste, môžeme zažívať raj na Zemi. Niekedy mám pocit, že materialistický konzum býva nahradený tým duchovným.

Verím na zázraky i na raj na Zemi, ale vždy v kontakte s opačnou polaritou, ktorá tu je a stále nás skúša. Možno sme tu preto, aby sme si ujasnili, kto naozaj sme, pretože iba v ťažkých podmienkach sa odhalí pravá tvár.

Čo ak...

• Testujeme sami seba

• Spoznávame sami seba a svoje duševné kvality a ich skutočnú silu

• Učíme sa bolestivo a zároveň veľmi rýchlo pravdu o sebe

Ak pristupujeme k svojmu životu ako ku zlomku našej cesty duše, nemáme strach, že niečo stratíme či nestihneme. Nikam sa neponáhľame, pretože vieme, že sme súčasťou vesmíru a náš život tu na Zemi je iba jedna z našich mnohých skúseností.

A učíme sa rozlišovať túžby, ktoré sú naučené a ktoré sú tie pravé. Tie nepravé sú vždy spaľujúce, bolestivé a zhubné.

Tie pravé túžby nás vždy vedú do zmierenia a pokoja. Nech sa tak stane...