Ako lieči India moju druhú čakru
Asi by bolo lepšie napísať ako indická atmosféra a nálada lieči moju druhú čakru, pretože som v Indii nikdy nebola, ale i tak cítim už dlhé roky ako je India vo mne. Vnímam tam i napojenie na minulé životy v hinduistickej kultúre.
V poslednom období som sa vydala cestou liečenia druhej čakry. Začala som viac i písať o čakrách, (o druhej čakre - svádhištána) a prišiel hlboký pocit, že práve druhá čakra je mojou veľkou a dlhodobou brzdou. Teda nedoliečené zranenia v nej a bloky s ňou súvisiace.
Moje osobné liečenie druhej čakry prebieha asi tak, že sa na ňu kedykoľvek cez deň nalaďujem, dýcham do nej, vnímam ju, zcitlivujem túto oblasť tela a uvedomila som si i pri liečbe dotykom, že práve túto oblasť tela mám veľmi znecitlivenú akoby zamrznutú a ako by mi ani nepatrila.
Dlhé roky mám problémy so syndrómom dráždivého čreva a tak som sa naučila inak stravovať, čo zlepšilo moju imunitu. Trávenie sa mi vždy odrazí na pokožke i dnes. No a samozrejme stres a strach. článok - Syndróm dráždivého čreva
Druhá čakra však u mňa nastolila tému sebahodnoty ako ženy. Ženy, ktorá je ocenená vo svojej prirodzenej ženskej role. "Mám hodnotu ako žena". Od puberty som zažívala veľké ponižovanie mňa ako ženy, teda môjho vzhľadu a cítila som hlboké neuznanie mňa ako ženy na viacerých úrovniach i na úrovní rôznych schopností. Prichádzalo to bohužiaľ z viacerých strán môjho okolia. A toto všetko sa mi ukladalo najviac do druhej čakry.
Sama som prekvapená, že po toľkých rokoch práce na sebe, vedomého života a sebaliečenia je to tak "zlé" s mojou druhou čakrou. Dlhé roky som si liečila lono a srdce, ale teraz asi nastal čas práve na druhú čakru, ktorá u mňa nesie osudovú skúšku. Liečenie veľkých vecí sa vždy otvorí až vtedy, keď sme na to pripravení. A ja zrejme som.
Je to silne i o vzťahoch a o tom ako som podvedome dlhé roky ustupovala vo vzťahoch v tom zmysle, že som tolerovala podceňovanie mňa samotnej druhými ľuďmi a najmä posudzovanie mojej ženskosti a i prirodzenej intuície či citlivosti.
Teraz cítim ako rastie sila v mojej druhej čakre a cítim, že sa tam mám zamerať vnútornou pozornosťou. Prichádza ku mne vedomie, že nikto a nič nemôže zmeniť moju hodnotu ako ženy. Nech sa deje okolo mňa čokoľvek, stále som rovnako hodnotná a dôstojná žena. Prvýkrát v živote sa cítim ako žena i pred druhými. Predtým som mala stále akýsi zvláštny strach a napätie akoby som nemohla pred druhými ani nahlas vysloviť, že "ja som žena". Skôr mi šlo na jazyk dievča, ale to som zas cítila, že to už dávno nie je pravda.
A toto všetko bolo vo mne i napriek tomu ako som vždy úctivo pristupovala k menštruácii a ako som vždy nosila svoju prirodzenú krásu. A i napriek tomu, že som bola vždy veľmi ženská v obliekaní, romantická a ako dlho sa venujem tancu. Vonkajšie tlaky a zranenia v nás však vždy zanechajú stopy. Je necitlivé sa tváriť ako silná amazonka, to vedie akurát ku zamrznutiu energií v tele. To sa stalo postupne mne. Zamŕzala som každým sklamaním a zranením a neuvedomovala som si, ako veľmi sa ma to dotýka a ako utekám pred svojou bolesťou.
Na hlbokej úrovni som i pochopila a precítila, že moja sebahodnota ako ženy je niečo, čo vôbec nemusí byť "vidieť" v tom zmysle, že držím určitú vonkajšiu formu sebavedomia pre druhých, tvrdosť v sebe i navonok, byť silná za každú cenu. To všetko je princíp strachu a nie vnútornej hodnoty a ženskej sily.
A čo tá India?
India sa ku mne prihovára v tomto období liečenia druhej čakry ako liečiteľka. Celá na mňa žiari oranžovou farbou. Lieči ma svojimi farbami, hudbou, vôňami, tancom... tu je môj playlist
Opäť som si pozrela film Kráľovná korenia - Mistress of Spieces, tento film bol natočený podľa rovnomennej novely od Chitra Banerjee Divakaruni, kniha bola preložená i do češtiny pod názvom Vládkyne koření. výpisky z knihy - Kráľovná korenia
(Nedávno som videla francúzsku romantickú komédiu odohrávajúcu sa v Indii, Láska v Indii - 2016, našla som tento nenáročný, ale film plný indických farieb na youtube.)
V minulosti som už pracovala s indickým božstvom Ganéša a tiež s budhistickou bohyňou Tara, ale toto liečivé obdobie, ktoré zažívam teraz, nie je o indických božstvách, ale o indickom vnímaní času a života ako takého. O indickom plynutí.
Cítim ako sa chce moja druhá čakra prenastaviť na nové vnímanie života a prítomnosti. Moje telo to skutočne potrebuje, najmä orgány v tejto oblasti. Nie sú to len črevá, ale i obličky, ktoré posledné týždne cítim pri každom väčšom chlade.
A najmä je to o novom spojení, ktoré potrebujem zažiť. Nové spojenie sa s ľuďmi v mojej plnej sebahodnote a v prirodzenej sile, ktorú už nebudem skrývať zo strachu, že nebudem prijatá. Nič ma v živote tak negatívne neovplyvnilo ako to, že som skrývala svoje skutočné pocity len preto, aby som vyhovela druhým.
