Ako môžu prichádzať veľké zmeny

11.03.2019

Veľké zmeny v nás o ktoré usilujeme možno i celý život. Napríklad vyliečiť si veľké zranenie, ktoré si nesieme - vysporiadať sa s určitým údelom v žitove - vyrovnať sa s tým, ako to niektorí ľudia s nami majú a vždy budú mať, nech urobíme čokoľvek - a mnohé iné... hovorím o zmenách, ktoré vieme, že potrebujeme, ale nevieme ako na ne. Liečime sa, pracujeme so svojim podvedomím, skúšame rôzne možnosti a cesty, vždy sa niekam posunieme, ale nikdy neskončíme v cieli. Môže sa nám i zdať, že sme nemožní, alebo chybní. Alebo natvrdlí...

Zažila som veľkú zmenu, ktorá sa mi udiala potichu a nenápadne. Prišla ako ďalšie mnohé iné prebudenia a aha momenty, ale cítim, že je konečná. I keď sa samozrejme môžem mýliť... Ide o to, že ma odbremenila od celoživotnej ťažoby, ktorú som si niesla, pretože sa mi opakovali isté situácie a nie že by tie situácie teraz prestali, ale ide o to, že som si vytvorila nový postoj voči nim, plný mojej železnej sebaúcty a odhodlania cítiť sa dobre a dôstojne. Píšem, že železnej sebaúcty, čo možno neznie veľmi pozitívne, ale ide o to, že som v tom zatiaľ sama a sama si musím držať túto pozíciu. Nemôžem o tom ani s nikým nahlas hovoriť a o to je pre mňa dôležité mať väčšiu disciplínu v udržiavaní si sebaúcty. Všetko zlé je na niečo dobré.

Ak čakáme, že tie veľké zmeny prídu ako extatický výbuch sopky radosti, či ako obrovský osudový zásah, alebo ako tá najväčšia synchronicita nášho života, možno zabúdame, že sú tu i iné možnosti a tie sú v určitých prípadoch veľmi osožné a priaznivé, i keď nie sú také okázalé. Nikdy by ma nenapadlo, že vyriešenie tejto jednej mojej témy príde tak jednoducho, potichu. Toľko stavebného materiálu v podobe rôznych sebaliečené, meditácií, vizualizácií, prebudení a i... Bolo to ako keď celý život skladáte kocku po kocke, až nakoniec položíte tú poslednú kocku a zrazu je ticho a pokoj. Je to tu a je to pevné a vaše. Je to hrad, ktorý ste budovali veľmi dlhý čas a je iba pre vás.  A nik vám ho už nemôže zbúrať. Môže ho poškodiť, ale vy už viete ako sa tie kocky kladú, aby sa postavil hrad.

Zrazu som jednoducho prestala dennodenne riešiť určitú tému a prinieslo mi to viac času na tú súčasnú, ktorá sa mi v živote práve vyhrocuje a nie je čas ju odkladať, je dokonca oveľa vážnejšia. Ale už akosi viem, že i táto téma môže odísť tak ľahko a jednoducho ako tá predošlá. A bez zbytočného ohňostroja, ale o to s väčším vnútorným kľudom a prehľadom. I tak to ide. Nič proti ohňostrojom, ale dobré zmeny prichádzajú často s hlbokým vhľadom do seba a s novou vnútornou stabilitou. Ale možno ma najbližšie čaká práve ten ohňostroj, nechám sa prekvapiť!