Dáva nám muž punc kvality?

Znie tá otázka ako zo zlého sexistického vtipu alebo z dávnych storočí? A predsa...

Veľa žien svoju hodnotu podvedome či nevedome odvodzuje od toho, či sa práve nachádzajú vo vzťahu alebo nie. Ocejchovávame sa samé alebo to robia muži? Bohužiaľ to robíme my samé. Cítime sa nedostatočné, pretože nie sme vo vzťahu, keď sme samé a to najmä vtedy, keď sme vo veku, kedy by sme predsa mali niekoho mať, najlepšie už i rodiť alebo mať nejaké skúsenosti. Byť pannou, byť nezadanou a byť vo vyššom veku bezdetnou, nie je to, za čo by nás spoločnosť chválila ako ženy.

V každom veku nám muž môže dať punc kvality iným spôsobom. Najprv to je cez prvý sex, potom cez vzťah a sociálnu rolu partnerky a nakoniec cez rolu matky a manželky. Ako vážne??? Dokedy chceme hrať tieto hry? Toto je falošná emancipácia. Je iba na nás, či sa cítime dôstojne alebo nie. Je to naša voľba a náš pocit samej zo seba. Voľby typu - prísť čím skôr o panenstvo, stále byť vo vzťahu, byť už matkou v tom správnom veku a čo ja viem čo ešte si kladieme, aké podmienky vlastnej hodnoty, to všetko nás vháňa do tých najhorších a najponižujúcejších životných skúseností. Omylov, ktoré robíme v záujme získania nášho sebavedomia, hodnoty seba ako ženy a v domnienke, že nás tak budú tí druhí milovať. NO iste...

Ženy sú vzťahové stvorenie a je pre ne prirodzené vytvárať vzťahy a väzby. Estrogén v nás nás volá po budovaní vzťahov, vďaka ktorým by sa tento svet už dávno zasamovraždil v neustálych vojnách. A možno nás to čoskoro čaká, ak ženy neprebudia svoju skutočnú hodnotu a budú sa chcieť stále viac podobať na mužov a budú vedome odvracať tvár od svojej citlivosti... No budovať vzťahy za cenu popretia seba samej iba vytvára svet bez citu a úcty. A ženy držia úroveň vzťahov tohto sveta, či sa nám to páči alebo nie, sme za to viac zodpovedné ako muži.

Obávam sa, že ženina prázdnota je oveľa hlbšia ako tá mužova. Žena dokáže zároveň viac vstrebať, prijať, milovať, ale tiež sa rovnako cítiť prázdna a nenaplnená. Žena je nádoba, svätý grál a je iba na nej, aby sa naučila spojiť sama v sebe s božskou láskou, ktorá je jej podstatou, naplnila sa ňou a potom ju vedome vyliala do sveta spôsobom, ktorý je jej vlastný a prináša jej uspokojenie a radosť.

Dievčatá a mladé ženy stále nie sú vedené, aby svoj grál napĺňali ženským spôsobom, ale aby súťažili, dosahovali a boli tvrdé. Takto však nikdy neobjavia svoj skrytý potenciál, nikdy nebudú spokojné a vždy budú závislé iba od lásky druhých a podľa toho sa budú i telesne, mentálne a v konečnom dôsledku i duševne dobrovoľne deformovať.

Žena, ktorá je nespokojná so sebou a svojim životom, môže robiť peklo okolo seba. Vedomá žena, ktorá už s tým pracuje a je si vedomá svojej nespokojnosti, je na ceste objavovania svojej pravej podstaty, sa môže liečiť a plniť láskou, ktorá vyviera hlboko v jej Duši. Ak sa nebude báť všetkých démonov, strašidiel, strachov a pravdy, ktorá ju postretne na ceste späť ku svojmu prameňu. Stojí to za, ale býva to zvyčajne dlhá cesta a veľmi bolestivá. Nie každá žena je na ňu pripravená alebo nie každá žena je na ňu už pripravená.

Ale táto cesta čaká na každú ženu...

A nová žena, žena, ktorá objavila svoju lásku v sebe, svoj prameň, táto žena si už nebude pýtať súhlas k cíteniu lásky k sebe, k videniu svojej vonkajšej i vnútornej krásy, punc kvality jej dá jej vlastný súhlas byť láskou, po ktorej vždy tak túžila.

Vždy, keď sa trápime, že sme samé, pýtajme sa samé seba, či náhodou neodvodzujeme svoju hodnotu od toho, či sme vo vzťahu, či máme rolu niečej partnerky a či nás nejaký muž dostatočne"ohodnotí" natoľko, že je s nami vo vzťahu... lebo ak je to tak, sme závislé, prázdne a je na čase sa vydať k svojmu vnútornému prameňu alebo zbabelo opakovať staré chyby.