Dievča, ktoré malo plné ústa pavúkov
Príbeh od TreeTalker
Kde bolo tam bolo, bolo jedno dievča, ktorej pri rozprávaní vychádzali z úst pavúky.
Nezáležalo na tom, čo hovorila, aká slušná sa snažila byť, pavúky jej stále vychádzali z úst.
Nikto nemá rád pavúky. Ako rástla, stávala sa veľmi opatrnou... (a tiež veľmi osamelou).
Snažila sa hovoriť málo, nehovoriť príliš veľa, veľmi sa snažila druhých neuraziť a nevyľakať.
Ale pavúky stále vychádzali z jej úst.
Začala sa vyhýbať tomu, aby hovorila "príliš veľa".
Namiesto toho, sa snažila pavúky prehltnúť.
Dospela k názoru, že je lepšie prestať hovoriť.
"Nadutá...", začali ju nazývať ostatní.
Hovorili jej, aby sa aspoň trochu usmiala.
A ona sa usmiala... ale vždy plná strachu, že jej pomedzi zuby trčí chlpatá pavúčia noha, ktorá každého vydesí.
Vždy sa obávala, že ak bude hovoriť príliš veľa, lejúce sa pavúky z jej úst pohltia ju i celú miestnosť.
Bola unavená... ako niekto, kto celé roky dusí v sebe v pavúkov.
A tak v jeden smutný deň sa pozrela na seba do zrkadla a spýtala sa samej seba "prečo"?
A pavúk, ktorý vypadol z jej úst, odpovedal:
"Pretože pavúky privádzajú ľudí do rozpakov. Ale iba pavúky vedia ľudí spájať a zmenia svet."
(Prečítajte si to znova a namiesto pavúkov si doplňte slovo "pravda")
Príbeh v pôvodnom znení v angličtine nájdete tu
Autorka príbehu a obrázku Tree Talker instagram @treetalker