Duša kostí

Prišla ku mne vízia vnútorného sveta kostí. Stalo sa to pri rozjímaní - meditácii, ktorá ma zaviedla opäť do hlbších vrstiev mňa samotnej. Bola som vtiahnutá do veľkého priestoru mojej kostnej jaskyne, do samotných pórov kostí, do medzipriestoru kostných buniek, kde som sa cítila veľmi bezpečne a pevne. Akoby som bola v bielom chráme plnom svetla a pokoja. Všade naokolo pevné štruktúry zaoblené geometriou lásky a veľa miesta pre vzduch - ducha, ktorá tu sídli a vzniká.

V kostiach sa rodia nové červené krvinky, v kostiach je viac života ako si myslíme. Možno preto sa kosti rozpadajú ako posledné. Také tvrdé a predsa plné ducha.

Pri vizualizácii, ktorú som rozvíjala po tejto vízii som sa ocitla vo veľkom kostnom priestore možností a ciest vyjadrenia života. Kosti ako chrám ducha, ktorý tu vždy nájde skrýšu a útočisko, ak je vonkajší svet príliš hlučný a nestabilný.

Aké sú naše kosti? Kosti sú o našej životnej opore, stabilite, bezpečí, kosti sú tým, čo nám dáva nielen telesnú pevnosť, ale i pevnosť charakteru a ducha. Cítime sa zlomení? Zlomení životom a jeho okolnosťami? Pozrime sa bližšie na svoje kosti a vyživme ich pozornosťou pri meditácii s vizualizáciou.

V kostiach môžeme nájsť skrytú pravdu, ktorá je nemenná, stála a pevná ako nemenné a tie najvyššie hodnoty. Piliere života. Stačí sa ponoriť do svojich kostí.

Osobne mi táto skúsenosť priniesla nový rozmer vnímania tela, jeho možností a nový spôsob meditácie a napojenia sa na seba. Toľko pevnosti a pocitu pevného a bezpečného domova, ktorý sídli priamo vo mne, by som vonku asi ťažko hľadala.

Všetko je o nás a v nás.