Kožné ochorenie u stafordov
Atopická dermatitída u stafordov
Celý rok 2018 sme mali doma trápenie s našim čistokrvným stafordom Sabarom. Začalo to už začiatkom roka červeným ekzémom na labkách. Mysleli sme si, že je to z ostrej trávy a snehu na vychádzkach. Stále si vylizoval spodné labky, bombóniky. No nakoniec mal začervenané labky i vyššie a začala mu i vypadávať srsť. Vznikali také malé ostrovčeky bez kože. Skúšali sme mu to natierať hojivými masťami, bral i nejaké homeopatiká, ale stále sme nevedeli, čo mu je a preto sme nevedeli ani liečbu lepšie zamerať. K veterinárovi sme ísť nechceli, lebo keď sme si zisťovali, aký je štandardný postup, nepáčilo sa nám to. Samé lieky a skúšanie, ako kožné lekárstvo u ľudí.
Potom prišla jar a začiatok leta a jemu sa to postupne zhoršovalo, už to mal rôzne po tele. Na hrudi mal začervenané miesta, ekzém mu prešiel postupne i na chvostík a to bolo najhoršie, lebo si ho začal hrýzť až do krvi. Mysleli sme si, že sú to parazity a tak sme ho chceli natierať čajovníkovým olejom, ktorý je dezinfekčný a zároveň hojivý, ale vysvetlite zvieraťu, že extrémne voňavý esenciálny olej je dobrý. To jednoducho nešlo. Rovnako nešlo mu zaväzovať chvost, lebo si ho vždy odviazal a tak nosil golier. Chvost sa mu zahojil a keď sme dali golier dole, hneď si ho opäť pokúsal do krvi. Krv bola všade.
Potom sme mu odstraňovali klošov, čo sú parazity, ktorých bol plný. Na prvýkrát som mu z kožucha vytiahla 30. A po každej vychádzke viac ako 10. Kloši pohryzú, napijú sa krvi a potom ďalej žijú v srsti zvieraťa. A môžu spôsobovať svrbenie, bolesti a zápal kože, niekedy prenášajú i vážnejšie ochorenia. A tak sme vyťahovali klošov. Ale v tom to nebolo. Okrem toho, ekzém mal rôzne po tele, prešiel mu i na gulky a na okrajoch ušiek mu vypadávala srsť. Dokonca si odkusol jednu bradavku.
Zašlo to až tak ďaleko, že si riadne rozkusol chvost, dostal opäť golier a šli sme k veterinárke s tým, že je treba asi amputovať chvostík, čomu sme sa chceli najviac vyhnúť. Už od malého psa si stále naháňal chvost a nikdy mu nedal pokoj. Stačilo, aby mal stres alebo bol okolo neho nepokoj, začal štekať a točiť sa za chvostom.
Na klinike hlavná veterinárka usúdila, že chvost treba amputovať, že sa už nedá zachrániť a potom sa bude riešiť koža. Druhý veterinár ironicky poznamenal, že kožné ochorenie riešime amputáciou chvosta. My sme boli radi, že sme natrafili práve na túto veterinárku, lebo sme nechceli dávať psovi prednison a tráviť ho liekami od výmyslu sveta. Lebo to sa často dáva pri kožných ochoreniach. A prednison je svinstvo. A s tým nesúhlasil ani brat, ktorý je hlavný majiteľ psa.
A tak prišiel o chvost, čo sme nechceli, ale inak to už nešlo. Potom sa doliečil s antibiotikami, chvost sa zahojil a prišla na rad koža. Hneď po operácii sme mu nasadili probiotiká, ktoré bral asi tri mesiace. Veterinárka to po vyšetreniach uzavrela ako atopickú dermatitídu a že je Sabar chronicky na ňu náchylný a že je to autoimúnne a vždy môže mať takéto ťažkosti. Začal brať drahé lieky na potlačenie imunitnej reakcie kože, ktoré mu svrbenie znížili, ale nie úplne. Neboli to hormonálne lieky, tak sme súhlasili a po ich vybratí sa malo ukázať, či ich bude potrebovať ďalej. Bral ich asi 4 - 5 mesiacov do konca roka, ale ich účinok nebol 100%. My sme mu hneď po operácii nasadili vitamíny na kožu. Karotén pre ľudí z dm a vitamíny na podporu rastu vlasov tiež z dm.
Začala som mu dávať homeopatikum Sulphur 15CH, ktorý bral každý deň a potom, keď prišla reakcia, prestala som. Začali mu zo srsti vypadávať také malé podlhovastné šupinky kože, bola to očistná reakcia. Svrbenie sa zmiernilo. Homeopatiu som mu dávala počas celého procesu, skúšala som rôzne lieky vo vyšších potenciách, ale nepomáhalo to. Dostal i Sulphur 1M, ale tam nemal žiadnu reakciu. Nakoniec pomohol Sulphur 15CH, čo je nižšia potencia.
Koncom roka bol už ustálený, lieky sme mu už ďalej nekúpili, ale pokračujeme stále s vitamínovou liečbou. Teraz berie každý deň biotín a karotén,1 tabletku z každého. Biotín je vitamín krásy, zabraňuje vypadávaniu vlasov a prospieva pokožke. Sabar je dnes úplne zdravý a má ešte krajšiu srsť a kožu ako predtým. Dokonca menej pĺzne. Takmer vôbec.
Počas toho liečebného procesu sme mu skúšali i zlepšiť stravu. Jedával vždy i jedáva granule Arion pre citlivé trávenie a mäsové konzervy. No vždy mal rád maslový chleba. To sme mu na nejaký čas úplne zatrhli, lebo sme si mysleli, že mu môže škodiť lepok. Teraz však dostáva i svoj milovaný kúsok omasloveného chleba, ktorý je preňho najväčšia lahôdka na svete. A všetko je v poriadku.
