Nehľadám muža ako svoju druhú polovicu

Nevnímam seba ani druhého človeka ako niekoho, kto by ma mal dopĺňať, kto by mal byť tým, čo mi chýba. Nevnímam muža ako doplnok ku mne, bez ktorého nie som dosť celistvá. Nebolo tomu vždy tak, ale uvedomila som si, že je to veľmi bolestivý a závislý pocit, ak vnímam muža ako svoju druhú polovicu.

Muž je pre mňa dokonalý tým, že je iný ako ja. Je tak iný, že ja vďaka tomu môžem byť úplne ženskou a to je úžasné, pretože sa v ženskosti cítim božsky. Môžem vďaka jeho mužskosti byť ešte viac ženou a teda byť tým, pre čom som bola zrodená. O to viac vynikne moja prirodzenosť a i jeho, o to viac sme rozdielni a tak zapadajúci do seba. O to viac môžeme byť slobodný vo svojej prirodzenosti. Ale nie preto, že by sme boli dve polovice, či dokonca vzájomne závislé časti, ale sme silne sa priťahujúce protiklady, ktoré vytvárajú jednotu a celok, ale taký, v ktorom ani jeden z nás nestráca samého seba.

Ako by mohli žena a muž tvoriť nový život, ak by obaja neboli dokonale celistvý sami za seba? Práve prepojením dvoch kruhov, vzniká tretí priestor, miesto pre nový život. Tvorenie v akejkoľvek podobe.

Nehľadám už svoju druhú polovicu, ale svoj protiklad, s ktorým môžem spojiť sily a vytvoriť nový vesmír. Ak sa spojí silný muž a silná žena, započnú spolu novú paradigmu bytia ľudstva. A to je dnes tak veľmi potrebné. Byť ženou a Byť mužom a vytvárať ten zdravý náboj života.