Kým sa chcem dať viesť?

Alebo kým sa nechám zviesť (autom)

Dnes ráno pri prebúdzaní som mala víziu. Bola som vo veľkej presvetlenej krytej hale, kde boli vedľa seba odstavené autá. Staré retro naleštené veľké autá. Veľmi pekné. Rozhodla som sa nastúpiť do bieleho auta, v ktorom sedel muž, ktorý svojim vyžarovaním je presne muž mojich snov. Nevidela som ako vyzerá, ale vzbudzoval vo mne pocit, ktorý potrebujem a chcem pri mužovi cítiť. V aute na prednom skle bol výhľad, čo ma čaká s týmto mužom, ak si ho vyberiem. Ak sa ním nechám viesť životom. Predné sklo auta bolo zvnútra ako obrazovka. Nebolo vidieť von do haly, ale ukazovalo sa tam, čo ma čaká s týmto mužom. Do akého sveta ma zavezie. Pri tomto mojom vysnívanom mužovi sa mi tam ukazovala pekná slnečná príroda, pokoj a radosť. Cítila som sa pri ňom dobre a vedela som, že to je ono, to je to, čo chcem. 

Spomenula som si však na jedného muža, ktorého som riešila nedávno, mala som s ním spomienky z minulého života a prišlo k vyrovnaniu karmy medzi nami a tak som sa rozhodla k nemu nasadnúť do auta. Jeho auto bolo tiež krásne. Bolo čierne, ale cítila som z neho ťažobu. Vo vnútri tohto auta s týmto mužom som si uvedomila, že na jeho obrazovke nič konkrétne nie je. Bola to zmes hmly a úlomkov nejakej reality. Cítila som jeho strach a neistotu. Vedela som, že nemôžem a nechcem riešiť jeho problémy za neho, že nemôžem rozhodovať za neho a viesť. A on by to ani nechcel. V tomto stave, v akom sa práve nachádza, to nie je muž pre mňa.

Tiež som si spomenula na muža, ktorého som riešila veľmi dlho, takmer tri roky, išlo o tkz. dvojplameňa, z ktorého som sa nedávno vďaka tomu mužovi v čiernom aute konečne preniesla. Tak som sa rozhodla skúsiť ísť k jeho autu. Ale jeho auto ani nebolo celé zhmotnené a malo neurčitú farbu. Zadná časť auta bola v hmle, nedalo sa ani nastúpiť, to auto vlastne neexistovalo v realite. Veľa vecí mi to o tom mužovi ukázalo a zapadlo do seba. Nebudem tu rozpisovať o čo išlo, ale tá vízia naozaj odrážala jeho realitu.

Znova som sa vrátila k bielemu autu, ktoré bolo pre mňa najlepšie. Myslím, že biela tu predstavovala súhrn všetkých farieb a teda všetkého, po čom vo vzťahu túžim. V hale však stálo veľa áut a ja som pochopila, že mám na výber. Ale ja som si už vybrala. No v myšlienkach, len tak zo zvedavosti som si povedala, že vyskúšam nastúpiť do červeného auta k mužovi, s ktorým by ma spájala iba fyzická príťažlivosť. A chcela som si zažiť ten pocit. Nebol to dobrý pocit. Presne taký zažívam pri mužoch, ktorí vo mne nevzbudzujú dôveru i keď o mňa navonok javia záujem. 

Vždy bolo pre mňa dôležité ako sa cítim pri mužovi, keď s ním sedím v aute na sedadle spolujazdca. Už na prvom rande si všímam, aká je medzi nami dynamika v tejto situácii a ako sa cítim na úrovni tela, pocitov, či mu dôverujem, či mám dobrý pocit nielen z cesty, ale i z toho kam ideme, ako sa on správa ako vodič atď... Na prvej jazde sa dá odhaliť veľmi veľa dôležitých vecí. Stačí ich vnímať a vedieť čítať. 

Môžete si pre seba urobiť podobnú vizualizáciu s autami. Podvedomie vás bude viesť a ukáže vám, čo potrebujete. Samozrejme rôzne farby a typy áut u každého znamenajú niečo iné, každý má svoj vlastný symbolický jazyk. A v realite si začnite všímať ako sa cítite pri ňom v aute, je to oveľa archetypálnejšia situácia ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.