Liečiteľka zo Suchej nad Parnou
Moja prababička pochádzala zo Suchej nad Parnou a jednou z jej rovesníčok bola i vyhlásená liečiteľka, ktorá pôsobila ešte koncom 80 rokov minulého storočia. Chodili k nej ľudia s rôznymi kožnými ochoreniami. I samotní komunisti sa zvykli zastaviť.
Táto žena svoj dar a poznanie mala predať svojej dcére, ale pokiaľ viem, tradícia zanikla. Možno sa mýlim, ale neviem bližšie informácie o tejto rodine a nepoznám ani meno tejto ženy, ktorá už nežije.
Jej liečiteľské umenie bolo najskôr pozostatkom starých pohanských tradícií, ktoré sa stáročiami pretvárali a prijímali i kresťanskú podobu. Liečiteľka zo Suchej nad Parnou liečila ihlou a zariekavacou modlitbou, ktorú v tichosti šepkala a bola iba jej tajomstvom a zrejme i tajomstvom ostane. Postupovala tak, že nad postihnutým miestom kože držala ihlu a niečo v tichosti šepkala. Potom chorému nariadila, že sa má modliť a odporučila i aké modlitby. Pokiaľ viem, za svoje služby jej dali ľudia dary podľa svojho uváženia.
Podľa dievčenských spomienok mojej prababičky, sa jednalo o skromnú a milú dievčinu. A pamätám si úsmev, ktorý mala moja prababička, keď si na ňu spomenula. Ten úsmev hrial pri srdci.
Liečiteľka zo Suchej nad Parnou mohla byť potomok chorvátskych prisťahovalcov a táto tradícia mohla prísť odtiaľ. Ale i nemusela. Veľmi mi to pripomína bohyne, ktoré pôsobili na československých hraniciach, o ktorých píše Kateřina Tučková v kniha Žitkovské bohyne.
