Naše očakávania od duchovného sveta
Často máme predstavu, že duchovný svet je tu na to, aby nám plnil naše sny a najmä, aby nás ťahal zo životných problémov. Ak sa tak nedeje, máme tendenciu prestať veriť, alebo upadnúť ešte do väčšej beznádeje. Hovorí sa, že veriť je najdôležitejšie. Podľa mňa záleží na tom, čomu veríme. Ak neochvejne veríme, že dosiahneme určité výsledky a duchovný svet nám to splní, môžeme sa veľmi sklamať. Viera nie je o tom, veriť, že dosiahneme všetko, čo chceme, pretože tomu veríme. Viera je, že veríme, že sme súčasťou láskyplného duchovného sveta nech sa deje v našom pozemskom živote čokoľvek.
Sama som prešla viackrát krízami viery a nebudem popierať, že som naivne verila, že dostanem a dosiahnem splnenie snov od života v určitom čase a určitým spôsobom. Moja duša však mala iné plány chcela sa rozvíjať a zmeniť môj krátkozraký ego pohľad na život. Nedať nám to, čo chceme a kedy to chceme, je najlepšia škola života. I deti nevychovávame predsa tak, že im dáme vždy to, čo chcú a NIE je niekdy tým najväčším prejavom lásky.
Duchovný svet tu nie je na to, aby nám plnil naše želenia ako keď vyskakujú biele zajace z kúzelníckeho klobúka. I keď schopnosť zhmotňovať si svoje želania môže byť veľká, ale niekedy potrebujeme zažiť pravý opak. A život vie prečo. A my to časom pochopíme tiež a oceníme ten "dlhý čas nesplnených snov". Nakoniec získame na duchovnej rovine oveľa viac ako sme si želali na tej pozemskej a pretvoríme svoje želania na niečo zmysluplnejšie, čo je viac v súlade s božským plánom. Staneme sa dospelými. Čím viac sa nám nedarí, tým viac sa môžeme stať zrelými a dospelými. Ak uchopíme nezdar ako výzvu, porastieme najprv vnútorne a prestaneme stále očakávať vonkajšie potvrdenia. Svet predsa nemusí stále skákať tak ako my pískame. Ide hlavne o našu vnútornú integritu a hodnoty, ktorých sa držíme.
Mať plnohodnotný vzťah s duchovným svetom znamená mať úctu voči tomuto svetu, z ktorého pochádzame, ale zároveň pochopenie, že ako duša žijeme v pozemskej rovine, kde sa môže udiať čokoľvek zlé a boľavé. Keď sme úplne sami a nemáme žiadnu oporu, duchovný svet nás vždy podrží. Naše vnútorné zmierenie môže byť najväčším vykúpením. Neočakávajme hneď veľkolepé zázraky, niekedy sa od nás chce VERNOSŤ. A vernosť sa preukazuje v ťažkých časoch. Milovať znamená zostať. Duchovný svet je nám verný vždy, len my si často jeho vernosť zamieňame s kúzelníckym klobúkom. Namiesto toho, aby sme ocenili bezpodmienečnú lásku a pochopenie, ktoré nám tento svet ponúka za každých okolností našej cesty.
