Nová paradigma ženského bytia

Dnes poobede nastáva jarná rovnodennosť a ku mne prišiel článok, ktorý je o tom, čo sme sem, v tejto novej dobe ako ženy (i muži, ale píšem ako žena za ženy) prišli vybudovať.

V psychoterapii a v duchovnej práci sa často hovorí o koncepte bohyne a jej daroch, ktoré nám prináša. Jungiánska psychoanalýza ponúka cez mytologické a archetypálne príbehy liečenie i pre nás a návody ako narábať so svojim osudom. Tieto príbehy sú dary, ktoré veľa zahoja a o mnohom nás poučia. Je zvláštne, že im začíname rozumieť až v dobe, kedy končia a odchádzajú. Stojíme na prahu nového veku a táto doba, v ktorej sme, vyžaduje novú paradigmu, nový príbeh a nové prístupy.

Staré príbehy nás môžu zázračne liečiť, obdarovať múdrosťou, poučiť, ale nakoniec dôjdeme do bodu, kedy si uvedomíme, že to už nestačí a čo je horšie, si uvedomíme, že tam vonku nie je už nič, čoho by sme sa chytili a nie sú tam vonku odpovede, ktoré by boli pre nás dostačujúce. Dlhý čas nám stačilo to, čo prichádzalo cez múdrosť starej paradigmy, ale sme už jednou nohou v novej paradigme, ktorú ešte nepoznáme a nemáme zažitú. Ktorá vlastne ešte nie je.

My totiž tvoríme túto novú paradigmu. Tvoríme. Ale je to možné iba ak tvoríme srdcom a vychádzame z pravdy duše. Vtedy sme skutočne v novej paradigme. Väčšinou je tu strach robiť veci inak a hlavne bez záruky, pretože nikto to pred nami tak nerobil. A tam vonku nie sú žiadne istoty, ktoré by nás skutočne podržali vlastným príkladom. Áno, sú ľudia, ktorí už žijú svoju slobodu, ale naša sloboda je tak odlišná od tej ich, že sa nám ťažko hľadá istota vo vzoroch druhých ľudí. A v tom je to čaro. Všetci, čo nastúpili život v novej paradigme, sú každý úplne iný, cesta slobody je vždy svojská a nečakaná. My sa nemôžeme opierať o príbehy druhých ľudí, ale môžeme sa opierať o ich filozofiu života a hodnoty srdca, ale iba do istej miery. Je to tak desivé, je nás tu tak veľa, všetko sa stále mení, ale my sme tak sami, každý je sám za seba a sám si musí nájsť tú cestu  a hlavne odpovede, pretože iba tak bude slobodný. Iba tak nájdeme pokoj v duši.

Dlhé roky sa venujem téme ženskej duchovnosti, bohyniam a ženskému princípu. Mnohé príbehy mnohých bohýň, svätíc, ženských archetypov boli pre mňa nesmierne liečivé a nápomocné. A stále sú a budú. Ale už cítim, že to naozaj nestačí. Nie je sa kam obrátiť, ak ide do tuhého. Môžem sa spoliehať iba na vlastnú vieru, nádej a lásku. Vo vnútri seba. Naokolo nie je nik, kto by ma v tom podržal, pretože nik okrem mňa nemôže rozumieť mojej duši. Teda v tom rozhodujúcom zlome, kedy volíme a rozhodujeme sa, kam sa ďalej vyberieme. Tieto rozhodnutia sú tak neisté a nepodložené minulými skúsenosťami, pretože tieto skúsenosti sú nové a nemajú ešte plnú podporu v našom kolektívnom vedomí.

A tak ako ženy si musíme začať vytvárať vlastné príbehy, každá z nás má svoj príbeh bohyne a jej archetypu, ktorý nájde svoju cestu a svoje naplnenie. Je jedno, kde sa každá z nás práve nachádza na tejto ceste. Ak vieme, že táto cesta je nová a neprebádaná, naučíme sa viac počúvať svoje srdce a vnútornú múdrosť, pretože nám i tak nič iné neostáva. My sme každá svojim vlastným archetypom, svojou vlastnou bohyňou a svojim vlastným príbehom.

Už nie je kam volať o pomoc, iba do svojho vnútra a potom príde ozvena zvonka.

"Tento článok nepíšem v stave dokonalosti bytia a žitia novej paradigmy. Vôbec sa tak necítim. Neviem, kde som na ceste a väčšinou sa cítim stratená, ale niečo mi našepkáva, kade vedie cesta. A práve tej cesty sa tak bojím, lebo je nová a odvážna. Sama neviem ako to skončí, ale nedokážem už žiť ako kedysi."