Polykefalizmus mnohohlavosť u slovanských bohov

20.02.2024

Polykefalizmus - mnohohlavosť znamená, že je postava zobrazená s viacerými hlavami, v tomto prípade hovoríme o viachlavých postavách slovanských bohov. Zaujímavosťou je, že je to typický znak pre slovanských bohov, i keď podobné výjavy nájdeme i medzi východnými božstvami, ale polykefalizmus je i podľa odborníkov, archeológov a historikov, typickým znakom slovanskej mytológie. Sošky viachlavých bohov a iných bytostí nájdeme u Slovanov naprieč celým slovanským územím.

(dve foto hore - foto z knihy - Svět slovanských bohů a démonů - Zdeněk Váňa - 1990)

Nachádzame bytosti s 2 až 7 hlavami

Vysvetlenia tohto javu sú rôzne, niektoré hovoria o viacúčelnosti daného boha, teda o jeho rôznych roliach a úlohách (archetypoch), ktoré zastáva, sú však i názory, že mnohohlavosť je symbolom vševidiaceho božského oka, ale ja tam vidím ešte hlbší rozmer, ktorý súvisí s vedomím pohanských Slovanov.

Polykefalizmus je podľa mňa symbolom viacvrstvového vnímania našich predkov. Viac hláv predstavuje rôzne vrstvy vedomia, úrovne vedomia a svety, v ktorých duša prebýva. Mnohohlavosť je podľa mnohých odborníkov i spojenie so šamanským vnímaním sveta, čo priamo nadväzuje na vnímanie reality cez rôzne úrovne vedomia a prechod z jedného sveta do druhého.

Myslím si, že všetky vysvetlenia sú do istej miery pravdivé, pretože tak ako majú slovanskí bohovia viac hláv, tak existuje i viacero významov tohto javu. Záleží na tom, z akej úrovne sa na to dívame.

Ak však práve naše slovanské dedičstvo je spojené s týmto javom, čo to znamená pre nás dnes? Aký typ vedomia sme zdedili po našich predkoch a ako môžeme nadviazať na naše duchovné dedičstvo?

Je to schopnosť sa dívať cez viac vrstiev vedomia a vidieť pravdu z viacerých hľadísk?

Je to schopnosť multidimenzionality? Schopnosti prebývať naraz vo viacerých svetoch a pohybovať sa medzi nimi?

Je život v multidimenzionalite našim slovanským dedičstvom?

Slovenský (pohanský?) poklad zo 14. storočia

Kostol Ducha Svätého v Žehre v okrese Spišská Nová Ves je zdobený nástennými maľbami zo 14. storočia. Jedna maľba je však zvláštna a dodnes je na ňu poukazované ako na zvláštny unikát, ktorý nevedia celkom vysvetliť. Jedná sa o nástennú maľbu svätej trojice, pričom sa jedná o postavu s troma hlavami. Takéto zobrazenie svätej trojice v kresťanskej tradícii nie je. Je to odkaz na starú pohanskú vieru a zvyk zobrazovať naše božstvá s viacerými hlavami? Zaujímavosťou však ešte je, že maľba svätej trojice vyzerá ako maľba bohyne s troma hlavami. Nepochybujem o zámere umelca vyobraziť svätú trojicu, otca, syna a ducha svätého. Ale umelcov štýl a spôsob maľby je silne ovplyvnený pohanskou tradíciou našich predkov. V 14. storočí boli pohanské zvyky pevnou súčasťou života našich predkov a občas sa stalo, že prenikli i do architektúry kresťanských kostolov.