Prečo mužov desia ženy, ktoré nechcú mať deti

O ženách, ktoré nechcú mať deti, o potratoch, o pravých a nepravých túžbach po deťoch a skrytých súvislostiach...

Niektorých mužov podvedome desia ženy, ktoré sa nechcú stať matkami. Tento "des" sa prejavuje nepochopením a negovaním rozhodnutia takejto ženy. Vnímajú to ako niečo neprirodzené a prekrútené. Patologické. Tento postoj zastáva i veľa žien, ale u mužov dochádza k iným psychologickým motívom.

Strach, že žena rozhoduje o jeho živote

Muž, ktorý nedokáže rešpektovať rozhodnutie ženy nemať deti, trpí podvedomým strachom, že príde o svoj život. Je to strach zo smrti. Takýto muž má pravdepodobne zlé skúsenosti s dominantnou matkou či so zákernou ženskou manipuláciou alebo zlé skúsenosti z minulých životov so ženami, ktoré rozhodovali o jeho živote.  V zásade je to strach zo ženskej sily ako takej. Môže sa jednať i o rodové zaťaženie, ktoré si nesie po predkoch.

Áno, žena rozhoduje o živote. Áno, je to žena, ktorá rozhoduje o tom, či sa zrodí ďalší život. Ona je tá zodpovedná za proces zrodenia niekoľkonásobne viac ako muž. Do rúk ženy bola zverená zodpovednosť za život tu na Zemi. Muž je zodpovedný za ochranu tohto života a vytváranie bezpečného prostredia. Avšak vedomá žena rozhoduje o čase siatia a množstve úrody, ktorá je práve potrebná, pretože žena je prirodzene spojená s tokom života v prírode.

Žena dokáže svojou silou ovplyvniť priebeh tehotenstva a vie ho i ukončiť rôznymi i alternatívnymi spôsobmi. Môžeme namietať, že ženy kedysi rodili veľa detí až do úmoru a nevedeli si pomôcť. To sa dialo preto, že nevedeli používať svoju ženskú silu naplno a boli ochromené pocitmi viny za akékoľvek kontrolovanie svojej plodnosti. Mnohé prírodné národy sa netaja poznaním bylín, ktoré ovplyvňujú plodnosť či ukončujú tehotenstvo a tieto poznatky, ktoré mali i naši Slovanskí predkovia, boli kruto potlačené kresťanstvom. Cirkev ženy odsúdila na nekonečné rodenie detí, čo vyhovovalo mocenským štruktúram spoločnosti. Bolo treba mať veľa poddaných, otrokov, ktorí robili na vrchnosť s modrou krvou. (černošské otroctvo v USA - ženy boli organizovane znásilňované otrokmi mužmi, aby rodili viac otrokov. Niektoré zabíjali i svoje už narodené deti, aby nemuseli žiť život otrokov. Bola to vražda alebo milosrdenstvo? Ja to ako vraždu nevnímam...)

Dnes sa časy zmenili, ale ženy stále nepochopili svoje telo a namiesto prirodzenej kontroly svojej plodnosti používajú umelé chemikálie voči svojmu telu a životu ako takému.

Dnešné ženy, ktoré žijú v mužskom princípe sa boja materstva, odkladajú ho, boja sa straty pozície v spoločnosti a keď už sú matkami, hovoria o sebe, že majú "vykojený mozog". Vždy ma strasie, keď počujem tento vulgárny a dehonestujúci postoj z úst ženy. Býva to podávané vtipne, ale mne to rozhodne vtipné nepripadá. Rola matky nie je chránená a pokiaľ my ženy nezmeníme postoj k tomuto posvätnému poslaniu, spoločnosť bude naďalej ignorantská a pokojne vyhodí matku s dieťaťom na ulicu. Samozrejme chýba i systémová ochrana rodiny.

Sú tu však i ženy, ktoré naozaj netúžia mať deti a cítia to tak od detstva. Ich cesta a úlohy tu na Zemi sú teda iné. Ja som vždy túžila po deťoch a veľmi. Avšak pred 30tkou som prešla osobnou transformáciou a uvedomila som si, prečo som tie deti chcela. Bol to veľmi hlúpy dôvod. Myslela som si, že ako matka budem lepší človek. Budem mať väčšiu hodnotu a zaslúžim si viac lásky. Videla som to ako spôsob zdvihnutia svojej hodnoty. No a keď som v sebe objavila tento prekrútený model materstva, zistila som, že už netúžim mať vlastné deti.

Zároveň mi nedáva zmysel rodiť ďalšie deti do tohto sveta, i keď naďalej podporujem prirodzené pôrody, vedomé rodičovstvo a alternatívne vzdelávanie. Páči sa mi to a deti mám rada. Možno sa raz stanem matkou dieťaťu, ktoré nebude mať svoj domov a rodičov, ktorí by sa o neho postarali. Toto mi dáva hlboký zmysel.

Väčšina ľudí sa stáva rodičmi zo strachu z osamelosti alebo chcú pokračovateľa svojich vízií, čo je veľmi sebecké a naivné, pretože deti si vždy idú svojou vlastnou cestou. Alebo si cez svoje deti liečia nedostatok lásky, ktorí zažili počas detstva a i...

Pre mňa je jediný správny dôvod, prečo mať deti. A to, že chcem dávať. Dávať lásku, domov a slobodný priestor bytosti, ktorá príde na Zem žiť svoj vlastný príbeh.

Za najviac choré považujem umelé oplodnenia a deti na objednávku, kedy ich vynosí iná žena. Pre tieto morbídne praktiky heterosexuálnych a homosexuálnych párov nemám pochopenie. Jediné, čo chápem, že túto cestu volia veľmi nevedomí ľudia s nízkou schopnosťou vedomia prepájať si širšie súvislosti ľudského života.

Má právo muž rozhodovať o živote svojho dieťaťa v ranných štádiách tehotenstva? Čo ak chce ísť žena na potrat a on nesúhlasí alebo naopak?

Nútiť ženu, aby vynosila dieťa, ktoré nechce, nie je správne, pretože to dieťa necíti jej lásku a bude to mať hlboké následky v jeho psychike. Zároveň žena je tá, ktorá to dieťa nosí a živí, ona vykonáva celý tento zložitý proces rastu a narodenia sa. Muž si má v prvom rade uvedomiť, do akej ženy vkladá svoje semeno, pretože sa mu môže stať, že stane otcom i keď nechce alebo mu bude odopreté byť otcom, i keď ním bude chcieť byť. Toto je mužské učenie sa zodpovednosti.

Viesť diskusiu s mužmi, ktorí nedokážu pochopiť rozhodnutie ženy nemať deti, nemá veľký význam. Podvedomé strachy, ktoré ovládajú takýchto mužov sú silnejšie ako pravdivé vysvetlenie ženy, ktorá má jasno v tom, čo chce a čo nie a prečo. Tu je na mieste iba rešpekt voči názoru druhého a držanie si svojich vlastných hraníc sebaúcty a nenechať sa zahnať do kúta vinou, že žena, ktorá nechce mať deti, je zlá.