Ružová holubica bohyne Afrodity

V zachovaných antických textoch sa objavuje tradícia, kde sa pri kulte Afrodity spomína jedna "ružovo sfarbená" holubica (t. j. červenoružová), a to v súvislosti so svätyňou Afrodity na hore Eryx (Sicília).

Aelianus (Klaudios Ailianos), De natura animalium 4.2, opisuje miestny staroveký sviatok, ktorý nazýva "Festival Vyplávania" Anagógia" (ἀναγώγια), preklad gréckeho názvu sviatok ἀναγώγια-anagōgia, doslova "vyvedenie / odvezenie (na more)", teda odchod na lodi, vyplávanie.

Počas týchto dní bohyňa Afrodita odchádza z Eryxu (Sicília) do Líbye (Afriky).  Všetky holubice z Eryxu vtedy zmiznú, lebo majú bohyňu sprevádzať na ceste. Po deviatich dňoch od mora najprv priletí jedna holubica "ružovej farby", výnimočne krásna, a až potom sa vracajú ostatné holubice; návrat bohyne sa oslavuje ako "Festival Návratu" καταγωγία Katagōgia = "privedenie späť, návrat (priplávanie)".

Prvá holubica, ktorá prilieta, je ružovej farby a ohlasuje návrat bohyne Afrodity.

Prečo práve "ružová" holubica

Aelianus sám ponúkne literárne prepojenie: ružové sfarbenie dáva do súvisu s opisom Afrodity ako "ružovej" v poézii (odkazuje na Anakreonta). Čiže "ružová holubica" je v texte postavená ako symbol, znak návratu bohyne. My dnes vnímame ružovú farbu ako ženskú až mladistvo dievčenskú, ktorá predstavuje nehu a lásku a tiež nový život, či začínajúci rozkvet života.

Prečo Afrodita odchádza do Afriky a čo to znamená

V starovekých textoch a legendách nenachádzame odpovede. Aelianus nezdôvodňuje, prečo cieľom je práve Líbya; je to jednoducho názov vzdialenej krajiny "na druhej strane mora", ktorý v grécko-rímskom jazyku často znamená širšiu severnú Afriku, nie Líbyu ako dnešný štát.

Odplávanie a následný návrat bohyne predstavuje z hľadiska mytológie a psychológie archetypálnu cestu, akoby smrť a znovuzrodenie, cyklus, ktorý sa opakuje v mnohých iných starovekých legendách o bohoch. 9 dní ticha a prázdnoty, kedy je bohyňa preč, predstavuje príležitosť pre starovekého človeka vstúpiť do vlastného temného podvedomia, navrátiť sa ku zdroju a ku skrytým či potlačným častiam seba. Avšak s vedomím, že je to len 9 dní, na konci ktorých prichádza svetlo, návrat bohyne, teda návrat života.  

Miznúce holubice a znovu sa objavujúce holubice môžu predstavovať skúsenosť so sťahovavými hrdličkami poľnými (Streptopelia turtur), ktoré skutočne žili a žijú v tejto oblasti Sicílie a zimujú v subsaharskej Afrike, kde každý rok odchádzajú. Celý kult holubíc a Afrodity je teda prepojený i so skúsenosťou s prírodnými cyklami. I keď samozrejme hrdličky poľné neodlietajú iba na 9 dní.

Svätyňa Eryxskej Afrodity bol chrám s nadregionálnou prestížou; Strabón spomína, že v starších časoch bola svätyňa spojená so ženskými hierodúlami (chrámovými služobnicami). Išlo o veľké pútnické centrum so silnými rituálnymi tradíciami.  

Ako môžeme dnes pracovať s týmto archetypálnym obrazom

Tento článok som napísala so zámerom prebudiť v ženách spojenie s bohyňou a ženským princípom. Pre niektoré z nás môže byť práve ružová farba alebo samotná bohyňa lásky Afrodita či symbol holubice dôležitým spúšťačom dávnych spomienok alebo bránou ku ženskosti.

Z hľadiska modernej ženskej psychológie tu vnímam tieto témy:

• nový začiatok a nová cesta ženskosti
• liečenie srdca
• znovuzrodenie vnútornej nevinnosti a mladosti
• návrat nádeje