Spojenie sa s božskou láskou je predtým, než príde pán božský

Vo všetkých príručkách a najmúdrejších radách, aké sú dnes dostupné tým, ktorí hľadajú pravú lásku, sa píše o základných kameňoch sebalásky a o neodmysliteľnej úlohe sebalásky ako podmienky pre zdravé vzťahy. Ale...

Prišla som na to, že spojenie sa samého so sebou na hlbokých úrovniach sebalásky je síce základ zdravých vzťahov, ale mnohokrát môže touto našou základňou otriasť vonkajší svet a udalosti, na ktoré jednoducho nemáme vplyv. A čo potom??? Každý z nás potrebuje útechu, vypočutie a objatie. Ale nie každý má vždy pri sebe ľudské bytosti, ktoré by mu to poskytli.

Jediný večný zdroj lásky je božský. Každý si to môže nazvať ako chce... vesmír, bohyňa, boh, anjeli, energia...

I naša sebaláska je súčasťou tohto veľkého zdroja lásky. Naša sebaláska je ako pobočka tejto veľkej Lásky, ktorá je nekonečná a všemohúca. Ak sa zamotáme do vlastného presvedčenia ega, že si všetko môžeme naprogramovať cez kvantovú fyziku v hlave, cez vibrácie, ktoré vysielame, cez prácu s neuroplasticitou nášho mozgu a cez naše zameranie pozornosti iba na to, čo chceme, môžeme prísť ku bodu, kedy nás život zastaví. Sme i nie sme všemohúci. Sme všemohúci iba do tej miery, do akej sme spojení s celkom, s jednotou, s veľkou Láskou, ktorá je všetkým. Ak sme spojení iba so svojim presvedčením ega o tom, čo by malo byť a ako a že my to dáme, koledujeme si o zastavenie od osudovej náhody či nehody.

Ten rozdiel je veľký. Byť v spojení so sebou a zároveň s Láskou ako takou je celkom niečo iné ako byť spojení iba so svojimi presvedčeniami obmedzenej mysle.

Základ našej zdravej sebalásky je viera, že bolo, je a vždy bude prítomné veľké tajomstvo života, ktoré tu je pre nás a v náš prospech a našou úlohou je mu veriť, nasledovať jeho vedenie a poznávať ho viac a viac, avšak s vedomím, že ho nikdy nepoznáme úplne.

A ako to súvisí so stretnutím pána božského???

Pán božský je muž, ktorý k nám patrí a s ktorým súznieme viac ako s kýmkoľvek iným. No proste ten pravý...

Ale nestačí naša sebaláska. Je to základ, ale ešte väčší základ je pokora voči životu a viera, že je tu niečo viac, čomu sa môžeme odovzdať a vždy tam nájdeme zdroj večnej lásky.

Ak túžime po vzťahu, túžime po láske, ale ak si z druhého človeka robíme zdroj lásky, skôr či neskôr prídu problémy. A najväčší problém je, že si z druhého robíme zdroj božskej lásky, namiesto toho, aby sme mu ponechali jeho ľudskosť a ľudské limity.

Pán božský neexistuje, kým nie sme pani božskou teda ženou, ktorá je naplnená až po okraj božskou láskou. Sama v sebe. A neodvodzuje svoju hodnotu od role niečej partnerky. Tak ako som o tom písala v predchádzajúcom článku  Dáva nám muž punc kvality?

Žena jednoducho musí najprv nájsť a opätovne si vybudovať svoj vzťah s božskou podstatou, s mystikou jej života, s tým, čomu sa môže celá odovzdať a vždy tam hľadať útechu. Je to pre každú ženu iná cesta, rôzna, s rôznymi božskými menami a konceptami, spôsobmi, ale ide o to, či sme ju už našli.

Ak touto cestou už kráčame, spoznáme to ľahko podľa toho, že sa dokážeme i v ťažkých chvíľach odovzdať. Pustiť a dôverovať. Keď cítime, že za nami stojí veľká sila, za našim chrbtom je niečo, čo nás chráni. Naša božská "armáda". Toto spojenie sa s božským je až vtedy skutočné, keď ho dokážeme cítiť i v tých najťažších skúškach života a nachádzať i napriek tomu aspoň nejaký vnútorný mier a dôveru, že to má nejaký zmysel. Túto svoju cestu a odovzdanosť vyšším princípom Lásky nie je nutné presne definovať. Nie je nutné o tom priamo s druhými hovoriť, je to skôr naopak. Je to naše intímne hlboké spojenie s božskou Láskou, ktorá nás nekonečne chráni a preto je dobré si tento jedinečný a najdôležitejší vzťah v živote neskutočne chrániť a pestovať. A potom budú ostatné vzťahy už iba predĺženým vláknom tohto najväčšieho vzťahu nášho života.