Spomienky na minulé životy v starovekom Egypte

Dnes, pri strečingovom cvičení a naťahovaní chrbtice, ku mne prišla spomienka na minulý život v starovekom Egypte. Práve som bola v polohe na kolenách, ležala som hruďou na kolenách, hlava sklonená až na zem a ruky natiahnuté pred sebou na zemi. V tejto, v podstate odovzdanej a kľaňacej sa polohe mi prišla vízia z minulého života.

Ja ako mladé dievča, možno 12 ročné, možno som mala o čosi menej, neviem, bola som na začiatku rozvoja ženskosti. V tejto iste kľanacej polohe som bola v kamennom chráme, kde sme takto sklonené až ku zemi boli viaceré mladé dievčatá. V uzavretej chrámovej miestnosti, kde stála veľká biela socha nejakého egyptského boha, možno faraóna, ktorý sa za boha vydával.

Bola to spomienka na moje prvé uvedomenie si toho, že to je klamstvo a že takto nechcem žiť. Bola som od útleho detstva vychovávaná v chráme, úplne izolovaná od vonkajšieho sveta. Nepoznala som ani rodičov, pretože som si ich ani nepamätala. Spolu s ostatnými dievčatami sme boli takto roky izolované a vychovávané ku neustálemu uctievaniu veľkého boha. Všetka naša pozornosť, sila, myšlienky i činy smerovali iba k tomuto bohu. Bola to naša úloha. Odovzdávať mu našu pozornosť a všetku našu životnú energiu. Celé naše vedomie bolo presiaknuté iba týmto bohom, pretože sme nepoznali nič iné. Boli sme od útleho detstva izolované a mentálne vycvičené, doslova vygumované, v každodenných opakovaných činnostiach a duchovných rituáloch zameraných pre tohoto boha. Nemali sme vízie našej budúcnosti či osobné túžby. Našou úlohou bolo iba slúžiť celým svojím vedomím a bytím tomuto bohovi. Takto bola zneužívaná naša nevinná ženská sila, ktorá slúžila na posilnenie pozície moci tohoto boha vládcu.

Táto spomienka bola spomienku na moje prebudenie sa do vedomia ženy. Do vedomia slobodnej bytosti, ktorá chce žiť svoj vlastný život a využívať svoju životnú silu pre seba. Stala som sa tak však nebezpečnou pre kolektívne vedomie zotročených dievčat a museli ma odstrániť. Ani som nedospela do ženskosti. Bol to zmarený život. Zmarené ženstvo, ktoré bolo zabité hneď na začiatku rozpuku. Ten pocit smútku a márnosti, ten pocit zmarenia môjho života i pocit hnevu, to všetko ku mne opäť prišlo s touto spomienkou.

Cítila som hlboký smútok a ten som cítila i posledné dni a možno preto som potrebovala vyčistiť túto spomienku a zvedomiť si, čo som zažila.

Neskôr počas dňa ku mne však prišla ďalšia spomienka na minulý život v starovekom Egypte. Bola som vznešená nebeská kňažka. Plne vedomá žena napojená na nebeské energie. Žila som v ústraní, v chráme a mojou úlohou bolo spojenie s hviezdami. V oblasti srdca som mala veľký portál v podobe desať cípej bielej až striebristej hviezdy, cez ktorý som sťahovala na Zem nebeské a hviezdne energie. Bola som portálom hviezdneho svetla pre Zem. Hviezdou na Zemi. Toto už nebol zmarený život. Bola som vysokovibračná bytosť, napoly človek a napoly nebeská víla.

Vďaka tejto druhej spomienky som si uvedomila, prečo ku mne prišlo poznanie Kundalini horoskopu pre ženy. Pokračujem v tom, čo som žila kedysi, len iným spôsobom a plne v ľudskom tele.