Valana, cesta od osvietenia ku svetlu

04.12.2016

"Osvietenie nie je Svetlo"


A pochopila to i Valana, ktorá už po siedmy rok bola guru vo svojej rodnej dedine. Skromná dievčina s kratšou ľavou nohou, nízkeho vzrastu a ľavým okom, ktoré škúlilo. Od detstva mala sny, v ktorých ju sprevádzala múdrosť zvierat a posolstvá prírody i celého vesmíru. Jej dotyk vedel liečiť a prinášať ľuďom odpovede. Stačilo, aby sa niekoho dotkla na rameno a dotyčná osoba poznala, čo mala poznať sama v sebe, odpoveď prichádzala do jej vnútra. Valana jemne prebúdzala a prinášala pokoj a lásku.

Keď rástla do ženy, všetky jej schopnosti zosilneli. Pred dovŕšením dospelosti už bola malou guru pre okolité osady. Cez deň pracovala v záhrade a v dome, pomáhala rodičom a pestovala svoje milované kvety. Rovesníci jej boli skôr vzdialení ako blízki. Vzbudzovala v nich i trochu rešpekt a obavy. Na jednej strane bola tak obyčajná, pre mnohých krívajúca kalika s jednám okom škuľavým. Pre jej schopnosti však nadobudla isté postavenie a úctu.

Vždy počas splnu prichádzali do dediny ľudia z celého okolia a Valana ich čakala pri obradnom ohnisku, kde sa v kruhu spoločne modlili a ona liečila a čarovala. Boli to veľké niekoľkohodinové obrady plné vnútorného i vonkajšieho čistenia prítomných, sprevádzané spevom, spoločnou hostinou a uctievaním Valany. A tam to začalo.

Valana cítila ich obdiv, rešpekt, možno i posvätný strach a často túžby, ktoré v nich vreli a ona bola jedinou ich nádejou a talizmanom, ktorý mal zmeniť ich život. A to Valane prekážalo. Pri jednom splnovom obrade sa počas modlitieb dostala do zvláštneho stavu, kedy uvidela celú prítomnú situáciu akoby zvrchu. Uvidela všetky tie ubolené ľudské duše, ktoré úpenlivo prosili o zázrak a liečenie pre seba, cez jej telo a dušu. Cez ňu. Uvidela seba ako tunel pre sily, ktoré prichádzajú ani nevedno odkiaľ, keď v tom si všimla, že veľký prúd sily prichádza práve z malých obláčikov, ktoré sa vznášajú nad každým prítomným človekom.

Ich vlastné nežité dary a schopnosti, sila, ktorú odovzdali, sa beznádejne vznášala nad ich hlavami v obláčiku, ktorý vedel, ku komu patrí a predsa bol opustený. A ona Valana síce žiarila božským svetlom z vlastného vnútra, ale veľká časť jej guru pompéznosti a sily vychádzala z toho, že sa na ňu naväzovali tieto obláčiky od nevedomého davu. Oni jej odovzdávali svoju silu a schopnosti. Iste, Valana bola čistou bytosťou plnou sily lásky, ale práve preto mohla tak ľahko prijať a vysielať cez seba i nežitý potenciál druhých.

V tom sa Valana celá zdesila a prebudila z vízie. Ja nie som viac ako oni. Ja som iba viac sama sebou ako sú oni! Viem byť viac spojená so svojou dušou, ale nie som viac a nemám väčšie dary ako ktokoľvek iní. Valanu rozbolela hlava. Splnový obrad akosi dotiahla do konca a keď sa konečne dostala do svojej izby, zrútila sa. Plakala nad svojou úbohosťou a nad svojim sebaklamom. Plakala nad tými stratenými dušami a plakala najmä sama nad sebou, pretože nevedela ako ďalej.

Na druhý deň sa sama vybrala do lesa po víziu. Chodila po svojich chodníčkoch a kde tu i zbierala hríby na večeru. Nakoniec si unavená sadla na starý peň a smutne sa dívala do zeme. Čo budem robiť? Vedela to, cítila to hneď ako si uvedomila, aká je pravda. Už vtedy počas obradu v hĺbke duše vedela, čo má urobiť.

Prišla domov a pri večeri rodičom povedala, že už viac nemôže robiť obrady, prikladať ruky na ľudí a vypočúvať ich prosby. Rodičia sa vydesene na ňu dívali. Otec bol ticho a akoby chápal, i keď mal o svoju dcéru strach. Strach o to, ako sa k nej zachová dedina. Mama bola celá rozhorčená a kričala. Dúfala, že je to len prechodné Valanino šialenstvo. Valana však nemohla ustúpiť od pravdy a volania duše. Hneď na druhý deň šla za staršími a povedala im, že už viac žiadne obrady nebudú a nech to dajú vedieť i okolitým osadám. Mnohí boli nahnevaní, mnohí sklamaní a niektorí ju dokonca nazvali podvodníčkou. Keď sa to roznieslo po dedine, Valana čelila zlým pohľadom a začali i nadávky a posmešky. Zrazu bola odpadlík, tá divná a kalika čarodejnica.

Všetci sa od nej odvrátili. Ona sa vzdala svojho guru miesta, aby oni mohli nájsť sami seba a svoje svetlo. A predovšetkým to urobila sama pre seba. Aby mohla žiť slobodne všetko čo cíti a všetko čím je. Nielen byť nádobou, cez ktorú tečie sprostredkovane sila, ktorá môže tiecť ku druhým priamo cez nich samých. Ale Valana vedela, že by to nepochopili a nedokázala im to ani vysvetliť. Dospelo to až tak ďaleko, že bola označená za čiernu čarodejnicu.

Nakoniec sa rozhodla odísť. Otec bol smutný, ale Valanu nadovšetko miloval. Mama bola na ňu nahnevaná a Valana cítila, že ju začína až nenávidieť. Rozhodla sa odísť bývať k otcovej sestre, tete Anji, ktorá žila sama na kraji lesa a pre starobu už začínala potrebovať pomoc. Valana počas každodennej práce okolo domu a záhrady a pomoci Anji, nemala veľa času premýšľať o svojom osude. Anja však za niekoľko mesiacov zomrela a Valana ostala na kraji lesa a sama.

Čo teraz?

Skutočný život a posolstvá pravdy začali pre Valanu až teraz. Zhadzovala zo seba všetky falošné vrstvy, domnienky, myšlienky, názory, zvyky a bolesti, ktoré jej už neslúžili. Pre ľudí v dedine sa stala čudáčkou a znetvorenou starou pannou. Už aj zabudli na jej bývalú výnimočnosť a postupne získala povesť tej šialenej z lesa. Ostala sama. Úplne sama.

A to Valana potrebovala. Byť sama a spoznať samu sebe. Prestať čerpať silu zo svojho lesku obdivovanej guru, prestať čerpať silu z istoty lásky a prijatia druhých, prestať čerpať silu zo súhlasu okolia a jeho pravidiel. Valana plakala. A plakala veľa, pretože i keď jej každý deň prinášal nové a nové vnútorné prebudenie, stále cítila, že nevie, čo ju čaká. A to bola najväčšia skúška jej života. Pustiť strach z budúcnosti. Nakoniec pochopila, že nie je dôležité byť takou či onakou, ale je dôležité byť vždy pravdivou. Nech sa deje, čo sa deje. Odpustila si, keď pochopila, že nikdy nesklamala a to, kde je teraz a ako žije, si vyžaduje Pravda. Inak nemôže.

Valana takto žila do svojich tridsiatich rokov. Časy sa menili a po okolí sa začali presúvať obchodníci z ďalekého severu. Valana spoznala muža svojho života, ktorý pochádzal z vysokých a tajomných hôr, o ktorých počula iba v rozprávkach z detstva. Rozhodla sa ho nasledovať do jeho domova. Zahodila všetko a stala sa novou Valanou. Sever ju prijal s láskou. Bolo to pre ňu veľké prekvapenie. Stala sa opäť liečiteľkou a učiteľkou duší i tela, ale tentokrát inak. Ostala sama sebou a nedovolila si vziať svoju božskú ľudskosť. S mužom Jahvirom mala tri deti a pokojný život. Založila tradíciu výchovy mladých dievčat do ženstva.

V jej rodnej dedine sa už nik nedozvedel, čo sa s ňou stalo. Iba otcovi poslala správu v sne, mame odpustila a tým uzavrela minulosť. 

Žila nový život vo vysokých horách, z ktorých videla na celý svet.