Vernosť božskému univerzu

Náš vzťah s božskou prapodstatou, s bohom alebo akokoľvek to nazývame, je vzťah, ktorý je v našom živote najdôležitejší. Nie, nie je najdôležitejsí náš vzťah ku nám samotným, ale práve tento vzťah ku božskému univerzu, pretože z neho pochádzame a sme jeho večnou súčasťou. Ak máme vzťah k tomu, čo nás presahuje, vždy nájdeme nový zdroj sily a lásky, nie sme nikdy stratení a vždy je tu nádej...

Vyvrcholením vzťahu k sebe samému je vždy vzťah k božskej podstate

Vernosť je hodnota, ktorú vyžadujeme v blízkych vzťahoch. Často zabúdame byť však verní sami sebe a ešte častejšie a až chronicky často sme neverní božskej podstate. Ako sa to prejavuje?

V prvom rade je to uprednostňovanie názoru druhých ľudí pred hlasom našej duše a to najmä v oblasti hodnôt a dôstojnosti. Chceme sa zapáčiť a tak sa znižujeme a ponižujeme svoje telo i svoju dušu, aby sme zapadli...

Ďalším veľmi typickým znakom nevery v to božské je neustále snaha kontrolovať náš život a všetko, čo sa nám deje i to, čo sa len môže diať. Snaha o kontrolu je povyšovanie seba nad všetko a je to znak duchovnej pýchy. "Ja, ja to viem najlepšie a viem ako to má byť a urobím preto všetko."

Neverou v božské univerzum je i strata nádeje a viery, že život má zmysel. Všetky dlhé a úmorné trápenia sú spôsobené nedostatkom viery a vernosti k božskému poriadku života. Viem, je to ťažké si v ťažkých časoch zachovať nádej, ale vždy môžeme mať vieru, že i keď teraz dôvod toho všetkého nepoznáme, raz ho spoznáme. Trpezlivosť a vernosť idú ruka v ruke.

Je možné sa naladiť na božskú podstatu dokonca do takej miery, že sme schopní znášať samotu a cítiť sa pri tom milovaní. Silne a vrelo milovaní celým božským vesmírom. Niektorí to dokážu i v oveľa horších životných situáciách, ale ja spomínam samotu, ktorá je veľmi častým a bolestivým javom súčasnosti. Ale musíme mať vzťah, skutočný vzťah plný dôvery voči božskému univerzu. Byť verní a oddaní. Iba tak môžeme spočinúť v objatí skutočnej lásky.

Cesta do tohoto stavu je niekedy dlhá a bolestivá, ale mnohí si práve vďaka takejto ceste uvedomíme, že už nechceme uhýbať láske vo svojom živote. Chceme ju cítiť, chceme ju tak veľmi a úprimne, že sa nakoniec otvoríme tej najväčšej láske a to je božská láska, ktorá je nevyčerpateľná a nik zvonka nám ju nemôže zobrať. Dáva nám slobodu a krídla. To je jediná láska, ktorá nám dáva skutočnú slobodu a krídla. Nie je už na čo čakať. Od druhých ľudí nepríde. Prichádza k nám iba vo vzťahu s božskou prapodstatou.