Vzorec opakovanej bolesti

Ako pracujú potlačené pocity v nás a kam nás vedú

Zranenie - potlačenie pocitov - nepravé túžby - bolesť a sklamanie

Na začiatku je zranenie rôzneho druhu a rôznej intenzity.

Zranenie môžeme prežívať a spracovávať rôzne, záleží i na našom prostredí, podpore a našom vnútornom nastavení. Ale väčšinou dôjde k potlačeniu bolestivých pocitov, pretože sa cítime vinní z nejakého dôvodu... hanbíme sa, že to nezvládame a že cítime bolesť... prijali sme spoločnosťou preferovanú tvrdú alebo emancipovanú masku nedotknuteľnosti... chceme byť silní a dať to... Nastávajú i situácie, že sa s našou bolesťou niekomu zveríme a ten nás vysmeje alebo nám povie, že si za to môžeme sami a tu potom strácame pôdu pod nohami a nemáme sa kde obrátiť o pomoc. Tak potlačíme naše pocity, ktoré sú podľa niekoho neoprávnené. Pocity sú však vždy oprávnené a pravdivé. Sú zrkadlom toho, čím sme hlboko vo svojom vnútri a ukazujú nám, kde je priestor pre liečenie seba samých.

Potlačené pocity sa nikdy nestratia, vždy si nájdu cestu ako sa prejaviť. Tak sa premenia na túžby. Ale nie všelijaké, ale túžby ega. Nepravé túžby nášho komplexu zo zraniteľnosti.

Napr. dievča pod tlakom spoločnosti a okolia uverí, že nie je dosť pekná, ale chce byť pôsobiť sebavedomo. Potlačí pocity bolesti z odmietnutia jej prirodzenej krásy a tvári sa silná a emancipovaná. Túži dosiahnuť študijný alebo profesný úspech, ale keď ho dosiahne, príde opäť bolesť a sklamanie, pretože tým nezíska lásku okolia. Horšie je, ak sa to pretaví do povrchných vzťahov a nechá so sebou zametať a robí zo seba matrac. Lepší prípad je a je veľmi častý, ak sa zamiluje do "nedosiahnuteľného" muža. Do miláčika všetkých žien, ktorého keby získala, bol by to dôkaz jej dostatočnosti. Ale ona len trpí a trpí, pretože tento muž si ju nevšíma. Tento muž je väčšinou emocionálne zaostalý, ale i ona je emocionálne zaostalá ako žena, pretože doménou ženy je vedieť spracovávať svoje pocity a byť pocitovou bytosťou. A on jej dokonale zrkadlí jej vlastný chlad. Potlačenie pocitov je úplne v rozpore so ženskosťou.

Potlačenie pocitov však často vedie k úrazom alebo ku ochoreniu. Potlačený hnev nás často privedie k rezným ranám, pádom, buchnutiam..., ale oveľa horšie je, ak nás dlhoročne potlačené pocity privedú k rakovine.

Nepravé túžby sú také, ktoré nás privedú vždy k bolesti a vyvolajú v nás starý známy pocit nedostatočnosti a bolesti zo starých zranení. Nepravé túžby, túžby ega, nie sú zlé a nemá význam ich potláčať. Sú ako závislosť. Vždy sa vrátia a ešte silnejšie. Niekedy sa za ne i hanbíme, pretože sa považujeme za príliš duchovných, inteligentných, zrelých... na to, aby sme túžili po tom či onom. Ale deje sa to a deje sa to každému, kto má v sebe potlačené pocity. Každý má s nimi svoje bohaté skúsenosti. Najhoršie je, ak si z nepravých túžob urobíme životný plán a ich dosahovanie považujeme za naše životné poslanie. Tu potom môže pri vytriezvení dôjsť až ku psychospirituálnej kríze. Minimálne dochádza k vyhoreniu.

Nepravé túžby vždy vedú ku sklamaniu a bolesti, pretože sa nenaplnia alebo sa naplnia a my necítime nič. Prázdno. Nepravé túžby sú však liečivé, pretože nás opäť spájajú so starým nedoliečeným zranením a s pocitmi, ktoré sme dávno potlačili. Otvárajú zatvorené a otvárajú cestu pre čistenie pocitov. Nepravé túžby sú sprievodným javom a znakom volania nášho vnútra po očiste a oslobodení sa od starej bolesti.

Ak sa už dostaneme do bodu bolesti a sklamania, pretože nepravé túžby nás tam úspešne doviedli, nastáva bod zlomu. Čo je skvelé, pretože je to príležitosť si uvedomiť, čo sa v nás naozaj deje a prežiť znova potlačené pocity a dať si slobodu. Ale môže sa stať a stáva sa to často, že opakujeme celý proces stále dookola. Niekedy to naozaj potrebujeme a všetko má svoj čas. Vždy si však môžeme byť istí, že naše podvedomie i celý náš život nás vždy vedie k liečeniu a ku láske. Po dobrom alebo i po "zlom", ak sme natvrdnutí.

Ideálne je, ak si v čase zlomu pripustíme vlastné omyly, sebaklamy a slabosť. Pocity, ktoré nie sú moderné a "silné". Pocity, ktoré nie sú "in" v živote nezávislej a silnej ženy. Keď to už tak musím napísať, pretože ma celá táto emancipovaná propaganda a girl power veľmi desí. Pretože vidím, kam to vedie ženy a s nimi celú spoločnosť. Je to pasca pre ženy, ktoré sa cítia menejcenné ako ženy vo svojej citlivosti a tak vlastne slúžia novodobému patriarchátu tým, že preberajú mužské vlastnosti a mužské sily. Ženská sila je v citlivosti, v intuícii, v mäkkosti, je tam, kde je dôležitý pocit z bytia, nie pocit z dosahovania.

Potlačené pocity sú dosť múdre na to, aby si k nám opäť našli cestu

Nepravé túžby nás vedú k prebudeniu pravdy o nás

Bolesť a sklamanie nás dokáže očistiť od toho, čo náš dlho ťaží

Preto sa nemusíme ničoho obávať, život nás vedie k liečeniu