Prababkine zásnuby

Prababka nemala to šťastie, že by sa vydala za svoju prvú lásku. Bol ňou "iba" chudobný učiteľ, ktorý nemal role! Dodnes však máme doma darček, ktorý jej daroval Ondrej, jej prvá láska, na ktorú nikdy nezabudla. Je to malá keramická soška dievčiny v jednoduchých ľudových šatách a v ručníku. Krásna čokoládová glazúra jej dáva skutočný nádych nostalgie. 

Vtedy bolo zvykom počúvať rodičov a to vo všetkom. Prababka túžila po kurze pôrodnej babice, pre čo nenašla podporu u svojej rodiny rovnako ako jej bola zakázaná láska k mladému učiteľovi.

Nakoniec spoznala Simeona. Dohodená známosť s mladíkom s dostatočným množstvom rolí v nej postupne vyvolala ľúbosť, ale nečakal ju s ním ľahký život. To však vtedy ešte nevedela. Ako vravievala, vždy chcela mať muža, s ktorým sa bude môcť dobre porozprávať. V tom by jej bol mladý učiteľ iste lepšia partia.

A tak čas slobodnej devy plynul, prišli Vianoce a čarovná noc plná kúziel. Ako povedala prababka, čo sa sníva na Vianoce sa v ďalšom roku vyplní. Prisnil sa jej sen, v ktorom dostala list, ktorý keď otvorila, vykukli na ňu dve zlaté obrúčky. Zakrátko na to boli zásnuby a na jar svadba. Vianočné sny sa plnia. Zimný Slnovrat by mal byť správne dňom Vianoc. Posvätný čas zimy, zvrat v roku, kedy sa rodí nová budúcnosť.

Prabaka bola iste krásna nevesta, ale to už neuvidíme. Svadobný obraz, ktorý sa vtedy kombinoval s maľbou a fotografiou ju natoľko pobúril, že ho nakoniec krátko po svadbe rozsekala sekerou a spálila. Nepáčilo sa jej ako ju tam primaľovali. Vraj to nebola už ona. A tak asi začal i skončil jej príbeh manželskej lásky.

"Sekera sem, sekera tam a je prázdny rám"