(Ne) Zodpovednosť za svet
Mnohokrát cítime bezmocnosť nad svetom a tým všetkým, čo sa v ňom deje. Náš príspevok je veľmi malý, ale práve ten najdôležitejší. Iba na jednotlivcoch a ich krokoch stojí celý svet. Môžeme trpieť i spasiteľským komplexom alebo pocitom, že musíme nejak prispieť a najlepšie tak, že presvedčíme iných. Spasiteľský komplex môže prameniť z pocitu nedocenenia, neprijatia a nepochopenia, ktoré si chceme svojimi hrdinskými činmi zaslúžiť či doplniť. Všetci túžime byť milovaní a urobíme pre to všetko možné i nemožné. Bohužiaľ. Namiesto, aby sme urobili všetko možné i nemožné pre svoje osobné šťastie a pocit mieru samého so sebou.
Treba sa prebudiť zo sna, že svet je tak trochu pokazený raj, teda áno mohol by byť rajom, ale... Svet nie je ani peklo, svet je veľký experiment a skúška, kde sa stretávajú bytosti tak rôzne a na rôznej rovine uvedomenia, že nie je možné očakávať, že z toho nevznikne chaos, ale práve tento chaos prináša všetky tie extrémne krásne i hrozné veci, ktoré je možné zažiť. Žijeme uprostred vesmírneho experimentu, kde môžeme nadobudnúť neuveriteľné znalosti a prebudiť v sebe lásku a konať zázraky lásky, ak ... Ak si spomenieme, kto skutočne sme. A na to nám nik neodpovie, to si všetci nosíme v sebe. Hlboko v sebe.
Výnimočnosť neexistuje na úrovni byť lepším a výnimočnejším, výnimočnosť je zaručená inakosťou, nie súťaživosťou. Ak túžime byť výnimoční, slávni a obdivovaní, túžime po láske, ktorú v sebe nevieme prebudiť pre nedostatok lásky v detstve a podobne... Zabúdame, že slávni a "výnimoční" ľudia boli známi práve preto, že bola pripravená pôda pre ich hlas a sen. Bol v spoločnosti dostatok ľudí, ktorí rezonovali s ich vyžarovaním. Takže nikdy to nie je iba o jednom hrdinovi, ale predovšetkým o hrdinoch, ktorí sa pridajú. Byť skutočne výnimočným často znamená nepochopenie, život na okraji spoločnosti i hrozbu násilnej smrti.
"Výnimoční ľudia nechcú potlesk a slávu. Túžia nájsť spolutvorcov a spojencov dobrej a láskavej myšlienky či sna, ktorému veria a cítia jeho volanie z hĺbky svojho srdca."
Netrápme sa pre svet a jeho šialené dianie, necíťme sa nespokojní a menejcenní, ak nevieme veci zmeniť. Skutočný dopad má naše uvedomenie a uvedomelé činy, nie krik a hnev. Veci každodenné, ktoré súvisia s našim každodenným spotrebným životom musia nadobudnúť väčšiu hĺbku, čistotu, eko zmysel a potom sme urobili veľký krok lásky ku všetkým. Nie sme povinní mať názor na všetko, čo sa deje a môžeme pokojne odmietať akékoľvek stanoviská a strany pre či proti, pretože to je pasca, do ktorej sa nás snažia chytiť a odviesť našu pozornosť od nás samotných. Každý sám za seba musí vedieť, kým je. Ale kto skutočne vie? Ak to nevieme, chýbajú nám základné piliere života a môžu nás ľahko chytiť do siete spoločnosťou predpripravených škatuliek.
"Nie je sebecké sa starať predovšetkým sám o seba, vlastne je to jediná cesta, ktorá vedie k čo najväčšiemu počtu spokojných ľudí. Sebeckosť či nezdravá obetavosť vzniká vtedy, keď si myslíme, že si nezaslúžime lásku."
