Odovzdanie vs. Prijatie

Odovzdanie sa môžeme vnímať ako uvoľnenie sa do vzťahu s mužom. Uvoľnenie sa láske i v tých najintímnejších chvíľach. Bohužiaľ toto slovo má v našej kultúre i svoj tienistý význam. A tým je odovzadanie sa mužovi, pretože je to moja povinnosť.

Som žena a tak dávam, keď on chce. Keď tí druhí chcú. V kolektívnom nevedomí sú stále hlboko zakorenené predstavy, že žena je povinná poslúžiť mužovi a to i sexuálne, kedykoľvek on chce. V dnešných vzťahoch sa to môže prejavovať strachom žien odmietnuť partnera, povedať si o to čo skutočne práve potrebujú a čo ja vnímam ako najväčší tieň tohto presvedčenia, je tiež pocit nedostatku. Akoby žena nemala dosť svojej vlastnej sexuálnej sily a bola odkázaná na muža, ktorý si ju vezme a ukáže jej, čo je sexualita. Muž jej však môže ukázať iba to, čo má on sám. Žena má oveľa viac, no je to čisto ženská sila, ženská sexualita, ktorá patrí iba žene a iba žena sama ju môže kultivovať, riadiť a nechať rásť. A ak sa rozhodne ju s niekym zdieľať, je to jej voľba a dar, no nie povinnosť.

Vo vzťahoch sa často ženy boja, že stratia partnera, ak pre neho nebudú sexuálne dostupné a príťažlivé. Za strachom zo straty partnera vidím presvedčenie, že žena je bez partnera niekým menej, alebo že má menej, že nie je úplná. No a tento pocit môže prameniť práve z toho, že svoju ženskú sexuálnu silu nežije, zavrhuje, nedotýka sa jej. Nevie, čo je to slasť, sebapotešenie a skutočná sebaláska. Takáto žena bude vždy potrebovať nejakú záplatu na tento domnelý nedostatok sily. Niektoré ženy tento nedostatok môžu kompenzovať i jedlom, nakupovaním či inými závislosťami. Ak dlhé stáročia presviedčali ženy, že ich sexualita - životná sila nie je určená pre nich, ale pre druhých, nemôžme sa čudovať ako je tomu dnes. Pod žitím vlastnej ženskej sily - sexuálnej sily nemyslím prehnané prejavy správania sa, pútanie pozornosti na seba či striedanie partnerov. Práve naopak. Vnímam to ako súčasť starostlivosti, ktorú si žena venuje sama sebe a spôsobom, ktorý je jej vlastný. Umelé pózy z médií či predstava erotiky ako nám je podsúvaná, s tým nemá nič spoločné.

Prijatie

Prijatie na rozdiel od odovzdania sa vidím ako prijatie toho druhého presne takého, aký je. Ak však sme vo vzťahoch preto, že chceme zaplniť svoju neúplnosť, vyberáme si partnera, ktorého si vlastne nevážime natoľko, aby sme ho skutočne prijali. Veríme, že on nám niečo dodá, ak sa mu mi odovzdáme. Nie sme zodpovedné za svoje šťastie, sme nezrelé. A tak priťahujeme podobných partnerov.

Ak si niekoho skutočne vážime a prijímame ho taký aký je a práve preto s ním chceme byť, je ľahké sa takémuto mužovi odovzdať v tom dobrom slova zmysle. Uvoľniť sa do jeho náručia. Je jednoduché prijať niekoho i telesne, ak mu dôverujeme, ak vieme, kým je a sme s tým spokojné. Môžeme tolerovať a rešpektovať ako ľudí mnohých mužov, ale prijať niekoho úplne, celým svojim telom i srdcom, je niečo celkom iné. Ak necítim samu seba a som k sebe necitlivá, odovzdávam sa (mysliac v tom negatívnom slova zmysle). Ak cítim a ctím samu seba, prijímam to, čo je v súlade s mojou  dušou a mojimi vnútornými hodnotami.