Prijatie nevedomej sily

Často mávame blízko k určitým duchovným bytostiam. K anjelom, vílam, prírodným bytostiam, k drakom, jednorožcom a i... Cítime ich prítomnosť, vidíme ich vnútorným zrakom, sníva sa nám o nich alebo jednoducho nás fascinujú a my si o nich radi čítame, vykladáme si karty s vyobrazeným týchto bytostí a obklopujeme sa dekoráciami zobrazujúcimi tieto bytosti.

Čo to môže znamenať?

Z môjho pohľadu sú všetky tieto bytosti personifikáciou, symbolickým vyjadrením vyšších božských síl lásky. Lúče lásky, ktoré sa nám zjavujú tak, ako sme ich schopní vnímať v našej obrazotvornej reči. V súlade s našimi ľudskými dorozumievacíme znakmi a spôsobmi.

Najmä jungiánska psychológia vníma tieto bytosti ako súčasť našej psyché. Nášho podvedomia či kolektívnych síl v nevedomí a podobne. Vnímam to podobne. Sú to sily, ktoré sú našou súčasťou, určité časti nás samotných, ktoré nie sme schopní zatiaľ do seba plne integrovať alebo sme ich súčasťou, ale neuvedomujeme si to. Bytosti ako rôzne bohyne, nanebovzatí majstrovia či archetypy sú spoločné všetkým ľuďom a archetyp božskej matky je spoločný všetkým, no každý ho má inak integrovaný vo svojom živote. Niekto je matka. Každý i muži môžu byť láskaví ako matka. I malé dievčatká sú materinské. No žiadny človek nemôže byť úplným stelesnením božskej matky. Všetci sme však jej súčasťou a čerpáme z tohoto archetypu veľa sily.

Naopak taký anjel, najmä ten osobný, anjel strážny môže byť vyjadrením našej duše, tej časti duše, ktorú si neuvedomujeme, pretože si nechceme pripustiť svetlo v sebe alebo vlastnú božskú silu a lásku, ktorú v sebe nosíme. Anjel môže byť naša nežitá božská časť, no anjeli sú i poslovia veľkej lásky a svetla, ktorej sme všetci súčasťou. Napríklad takí archanjeli predstavujú veľké kolektívne archetypy našej spoločnej božskosti a sily. Archanjeli sú tu pre nás všetkých, no anjeli strážni sú viac zrkadlom nás samotných. Konkrétne našej božskej časti, ktorú sme ešte celkom neintegrovali do seba a svojho života.

Všetky tieto bytosti majú takú podobu, aby nám čo najviac pripomínali pravdu o nás samotných. Iste, sú tu i temné bytosti. A to ako naše osobné tiene, rovnako kolektívne tiene, ktoré môžu mať podobu veľkých démonov. Ako hore tak i dole. Všetko dobré i zlé, čo žijeme, žije i v nehmotných svetoch.

Čo teda myslím prijatím nevedomej sily?

Je to prijatie tej našej svetelnej časti, ktorá nás volá a čaká, až ju v sebe rozvinieme v každodennom živote. Začneme vo vzťahu k sebe. Napríklad taký anjel. Anjel je náš strážca a nekonečne nás miluje. Táto sila sa môže premeniť do krásnej sebalásky a sebastarostlivosti, ktorá sa potom prirodzene prejaví i vo vzťahu k okoliu. Začať však musíme u seba. Možno nás priťahuje odvážny archanjel Michael s mečom pravdy. A možno my sami sa máme naučiť mečom pravdy urobiť vo svojom živote poriadok a tak integrovať časť božskej sily do seba a svojho života. A potom sa stávame súčasťou tohto archetypu a je k nám bližšie a môžeme zároveň z neho čerpať i viac sily pre ďalšie odvážne činy lásky.

Prijatie temných bytostí a tieňov? Tu by som bola opatrná. Dôležité je s nimi nebojovať, ale jasne im vymedziť hranice. Jasne im ukázať, že nie je pre nich miesto v našej aure, osobnom poli a že nemajú právo nám odčerpávať silu. Pretože každá naša temná stránka, neresť a zlozvyk sa v astrálnom svete zobrazí ako temná bytôstka, bytosť až démon. To záleží na sile a našej závislosti. Ale je to náš výtvor, preto sa ho netreba báť. To je to skutočné prijatie tieňov, teda pochopenie, že sme ich vytvorili my sami, alebo iní ľudia, či skupiny ľudí. Egregory môžu byť rôzni ako rôzni sú ľudia a ich pohnútky.

Uvádzam krátku afirmáciu, zariekavanie, ktoré pomáha prijatiu pozitívnych síl lásky, ktoré sú našou zatiaľ nežitou skutočnosťou.

Pri tomto zariekavaní sa naladíme na sily, ktoré chceme prijať, ako je anjelská sila lásky a podobne... a necháme pracovať vyššiu vôľu. Týmto zariekavaním prejavíme ochotu a dôveru sa stať súčasťou vyššej vôle a božskej lásky.

"Prijímam tieto Sily, Teraz, v tejto chvíli."

V podstate i totemy zvierat, sila polodrahokamov, sila rastlín a prírody nám tiež zrkadlia časti nás samotných a tak môžeme s nimi pracovať na spoločných silách, spoločnom dobre a  na spoločnom základe, ktorý vychádza z lásky. Všetci sme jedno a predsa sme každý sám sebou.