Psychospirituálna kríza a slnečná bohyňa Amaterasu

Úvod

Šintoistická, japonská, slnečná bohyňa Amaterasu je jedna z mála slnečných bohýň mytológií nášho sveta. Hlboko sa ma dotkol a zaujal jej príbeh a zároveň som v ňom našla paralelu k životnému prechodu, ktorému v dnešnej dobe čelí stále väčšie množstvo ľudí. Jedná sa o životné obdobie, takzvanú psychospirituálnu krízu, ktorá je často archetypálnym príbehom a preto sa v mnohom podobá mytologickým príbehom a ľudia, ktorí ju prežívajú sa podobajú hrdinkám a hrdinom týchto príbehov. I keď iba do určitej miery, pretože stojíme na prahu novej paradigmy, ktorú budujeme a ktorá tu ešte nie je a vlastne nikto nevie, aká bude. Tento text má slúžiť ako malá online príručka najmä pre ženy počas psychospirituálnej krízy alebo iných ťažkých období ich života. Príbeh slnečnej bohyne Amaterasu sa však nedá spojiť s každým ženským príbehom automaticky, pretože je to príbeh ako každý iný, teda svojský a s vlastným osudom hrdinky. Mnohé ženy sa však môžu v ňom nájsť alebo v ňom môžu nájsť svoje vlastné aha momenty.


Zrodenie sveta a zrodenie bohyne Amaterasu

Mytológie všetkých národov majú svoj mýtus o zrodení sveta. Rovnako i bohyňa Amaterasu sa rodí v takomto príbehu a stáva sa slnečnou bohyňou, ktorá dáva život Zemi, prináša plodnosť a hojnosť a žiari na nebesiach každý deň. I my sa rodíme a nevieme, čo bolo predtým. Vieme, že sme a prirodzene žiarime. Na začiatku života vnímame jednotu a vnímame seba ako neoddeliteľnú časť od okolitého sveta. Ak sa máme stať plne vedomými si seba a svojej úlohy vo svete, musíme sa stretnúť s protichodnými silami, s odporom a s protikladmi. A vtedy vzniká pocit oddelenosti, vzniká falošné ego a padáme do pasce myšlienok a domnienok, že sme alebo nie sme takí či onakí. Prijímame hru, ktorá nás oberie o vnímanie našej pravej identity. A to sa stane i bohyne Amaterasu.


Spor - Boj - Bolesť - Poníženie

Bohyňa Amaterasu si žije svoj pokojný život slnečnej bohyne, kým nenastane spor s jej bratom, bohom búrky a bleskov. Spor je o strachu, že jeden zničí druhého, že sa vzájomne ohrozujú a o tom, kto z nich je silnejší. Obaja sú silní, ale každý z nich je iný. Sú ako protipóly. Jin a Jang. Je jasné, že kto je plne vedomý si sám seba, nemá potrebu si dokazovať svoju silu, porovnávať sa, či presviedčať druhých, aký je. Avšak na začiatku príbehu, života si ešte nemusíme plne uvedomovať, kým sme a neuvedomujeme si, že nie sme stredom vesmíru a nie je povinnosťou celého sveta s nami súhlasiť.

V tomto prípade môžeme hovoriť o vnútornom boji našej ženskej a mužskej stránky. Citov a rozumu či iných protikladných zložiek v nás. Rovnako môžeme hovoriť o reálnom boji jinu a jangu vo vonkajšom svete. Môžeme hovoriť o potláčaní vnímania ženskej sily a jej uznania mužskou silou, ktorá sa vidí ako jediná právoplatná sila. Alebo o sebapotlačení, pretože slzy, bolesť, slabosť a city sa navonok neukazujú. Môžeme hovoriť i o ničivom vplyve našej civilizácie na prírodu. Je veľa prirovnaní kedy sa protiklady dostávajú do nezmyselného boja, pretože v konečnom dôsledku zaručuje prežitie ich oboch práve ich rovnováha a nie prevaha jedného z nich.

Amaterasu si nie je vedomá plne svojej sily a preto ju musí dokazovať v boji so svojim bratom, teda s mužskou stránkou. Je tu presadzovanie sa, tvrdohlavosť a neústupčivosť. Boj je ukončený zrútením ženy. Amaterasu sa nakoniec zrúti, nemôže sa dívať ako jej brat pustoší krajinu, ničí i jej palác a osobné veci. A tak to končí i v životoch žien, ktoré bojujú s mužmi alebo sa držia bičov, ktoré si na seba samé uplietli pod tlakom vonkajšieho mužského sveta. Nakoniec sa zrútia. Zdravotne, duševne či inak a stratia akoby dušu. Úplne sa vyčerpajú. Vyhoria a nežiaria. A to sa stalo i slnečnej bohyni Amaterasu, ktorá bola slnkom pre celý svet, ale zabudla byť slnkom pre seba a tak vyhorela.

Veľká pasca žien, ktoré nepoznajú svoje skutočné svetlo alebo nemajú s ním spojenie je, že ľahko padnú do hier a bojov, ktoré ich nakoniec úplne odrovnajú. Amaterasu doteraz poznala iba časť seba a nie svoje tienisté protiklady, poznala život iba nevedome ako nevinne zrodené dieťa nepoznajúce, že svetlo vrhá i tieň. Ak by Amaterasu poznala celistvosť samej seba, nebojovala by, pretože by vedela, že nemusí bojovať o svoje miesto pod slnkom, pretože ona je tým slnkom a jej sila je rovnako silná ako sila jej brata. Nebojovala by ako o život, pretože by vedela, že život stratiť nemôže. Pretože ona je ako cyklus premien a vždy po páde vstane z popola ako vták fénix. Vedela by, že jej sila je sila večného života, ktorá sa stále rodí a zomiera, ktorá sa neustále obnovuje. Ale Amaterasu je práve zrodenou bohyňou a nepozná všetky svoje stránky a nežije svoju celistvosť vedome. A tak pri prvom napadnutí,  sa jej ego cíti byť ohrozené a začína boj o život. Boj o to, kto je silnejší, kto má pravdu a kto vyhrá. Tu však nikdy nikto nevyhrá, pretože jin a jang sú závislé jeden od druhého.

Amaterasu sa vlastne bojí smrti, pretože zatiaľ nepozná svoju životnú silu natoľko, aby vedela, že je cyklická. Amaterasu jednoducho podľahne strachu ega, ktoré je nakoniec vždy porazené. Amaterasu nie je plne spojená so svojou vnútornou silou a preto verí tomu, čo vidí navonok a nie tomu, čo je vo vnútri. Zabudla, že silu musí čerpať zvnútra a nie zvonka.

Veľkou témou bohyne Amaterasu je i poníženie. Zneváženie jej sily, prejavov jej sily a tvorivosti, ktoré sú považované mužským prvkom za podradné, smiešne, zbytočné, hlúpe, bezcenné a i... Tu sa stáva bojom snaha dokázať, že som dosť dobrá. Ale žena sa nikdy nemôže zavďačiť a zapáčiť mužovi, ktorý dehonestuje ženskú silu a jej prejav ako taký. Takýto muž nikdy neuzná a nikdy neocení ženu v žiadnom jej prirodzenom a ženskom prejave. Nakoniec sa žena zrúti od vyčerpania a stratí nádej a vieru, že láska a šťastie je tu i pre ňu. Tento svet neoceňuje ženské vlastnosti a prístupy a preto žena, ktorá je ako žena sa môže cítiť úplne stratená, nepochopená, nevidená a až zneuctená. Možno je jej sila iba využívaná, ale nie ocenená. Možno je iba vecou, ale nie ľudskou rovnoprávnou bytosťou. Je veľa paralel, kde ženský prvok je priam zabitý tým mužským prvkom, ktorý následne vytvára namiesto života spúšť. To sa deje doslovne, ale to sa deje i v našom vnútri, keď dávame väčší priestor našej mužskej stránke ako tej našej prirodzene ženskej podstate v nás.


Amaterasu odchádza do jaskyne

Nakoniec Amaterasu už nevládze bojovať, nevládze viacej žiariť po tom, čo všetko strašné sa stalo v boji s jej bratom. Nevládze sa na to všetko dívať. Jej svetlo zhasína. Zrútená a vyčerpaná, zúfalá a smútiaca odchádza dobrovoľne do hlbokej a tmavej jaskyne. A tak svet zahalí tma a život ustane. Bez svetla niet života.

Jaskyňa je bezpečné útočisko pre lízanie si svojich rán. Jaskyňa je dno a temnota v nás, ktorá nás pohltí v čase najväčšej bolesti. Jaskyňa je spánok, v ktorom sa môže náš nervový systém pomaly regenerovať. V temnej jaskyni nás nikto nevidí a my môžeme byť všetkým, čím sme a prežívať všetko, čo je v nás. V jaskyni plačeme, zúrime, búšime päsťami od hnevu do skál, voláme bohov o pomoc a zároveň im nadávame, čo na nás dopustili, hádame sa s osudom, s životom, so sebou, obviňujeme druhých, ľutujeme sa, nadávame i sebe, kričíme a potom bezvládne ležíme na studenej zemi. V jaskyne prežijeme všetko ešte raz, pretože jaskyňa je niečo ako kotol našich emócií. Jaskyňa je i pustovňa, kde sa stretneme sami so sebou a či chceme alebo nie, musíme sa pozrieť sami na seba a na svoj život.

Jaskyňa je úkryt, ktorý nás skryje pred rozptyľovaním a povrchným svetom tam vonku, ktorý nám nemôže rozumieť a už vôbec nám nechce naozaj pomôcť poznať samých seba a ktorý by nás najradšej videl hneď na nohách, usmiatych a plne zaradených v kolobehu systému a jeho strojov.

Jaskyňa je i kukla motýľa. Jaskyňa má tento krásny potenciál, ak pochopíme o čo tu naozaj ide. O znovuzrodenie a sebapoznanie, učenie a naše osobné osvietenie. V tme sa vždy rodí nový život.


Opustenie jaskyne

Opustenie jaskyne v príbehu bohyne Amaterasu nastáva nečakane, ale nie je to žiadny stav plného osvietenia, to nastáva až neskôr. Amaterasu je jednoducho na dne a jediné, čo ju prinúti sa pozrieť von z jaskyne, je zvedavosť. Zvedavosť je krásna vlastnosť. Zvedavosť je túžba. Zvedavosť je to, čo nás poháňa a pritom nevieme, čo nás čaká. Zvedavosť je nástroj života, aby ostal žitý.

Čo sa deje v príbehu bohyne Amaterasu, že sa rozhodne vyjsť z jaskyne? Po jej odchode do jaskyne je Zem zaliata tmou. A život umiera. Bez slnka a jeho tepla niet života. Bohovia sa na to už nemôžu dívať. Preto sa rozhodnú, že musia vylákať Amaterasu von z jaskyne. Ráno, v čase pred svitaním, sa zídu pri jaskyni a prinesú so sebou kohúta, ktorý kikiríka ešte pred svitaním a zrkadlo obložené drahokamami. Kohút začne kikiríť a bohyňa úsvitu Ame-No-Uzume začne divoko tancovať a vyzliekať sa. Bohovia sa začnú smiať a veselo zabávať. A to je ten moment, ktorý vyláka Amaterasu z jaskyne von. Hluk, vrava a divoké zvuky vzbudia zvedavosť bohyne Amaterasu.

Amaterasu sa cíti stále rovnako, ale zároveň ju popadne zvedavosť, cíti túžbu poznať, čo je tam vonku, čo sa deje vo svete za skalami jaskyne. Túžba je prirodzená vlastnosť života. Zvedavosť je v tomto príbehu použitá ako lákadlo, vábenie duše, aby našla cestu von. Túžba je život sám a kým je túžba, je i život. Túžba sama o sebe rodí život. A ak Amaterasu v sebe cíti zvedavosť, zároveň tým prebúdza životnú túžbu a plamienok nádeje začína horieť viac. Na ceste z jaskyne cíti Amaterasu zvedavosť a túžbu poznať. A to ju poháňa vpred a von z jej tmy.

Aké jednoduché. Túžba a naša sila ohňa, sila sexuality a života nás môže nakoniec prebudiť a zachrániť oveľa viac ako si myslíme. A zvedavosť ako jeden z jej prejavov, často tak v spoločnosti hanená, sa tu stáva záchranným lanom.


Zrkadlo, osvietenie a uvedomenie

Amaterasu vystúpi zo zvedavosti z jaskyne. Oproti vchodu jaskyne však už stojí zrkadlo, ktoré tam priniesli bohovia. Amaterasu uvidí samu seba v zrkadle. Jej žiara nielen osvetlí celý svet, ale predovšetkým ju samotnú. Jej svetlo sa odrazí od zrkadla a vráti sa k nej. Už pred svojim svetlom nemôže utekať a nemá sa kde skryť, pretože bohovia predvídavo a rýchlo uzavrú vchod do jaskyne veľkým balvanom. Amaterasu sa díva na svoje svetlo, díva sa na samu seba a je v nemom úžase. Amaterasu je opäť bohyňou svetla, hojnosti a života.

Toto je osvietenie a prebudenie. Toto je uvedomenie si seba samej a svojho poslania. Toto je poznanie seba samej a poznanie svojej krásy, sily, schopností. Tiene sú naďalej, ale padajú za nás a netopíme sa v nich ako predtým bohyňa Amaterasu v jaskyni.

Zrkadlo  ako Pravda sa stáva nástrojom osvietenia.

Zrkadlo je symbol Luny, ktorá odráža slnečné svetlo a nesie pravdu o cykloch života. O zmenách a jednote protikladov.

Zrkadlo je i naše lono. Je to svätý grál, ktorý plníme našim svetlom.

Zrkadlo odráža všetko, celú pravdu a preto zrkadlí ženu v jej celistvosti. Preto Amaterasu sa stáva skutočne prebudenou až v tejto chvíli, keď poznáva jednotu svetla a tieňa v sebe. A vie, že môže žiariť, pretože má v sebe i tmu.

Čím sú vlastne bohovia v príbehu? Akou časťou našej psyché či duše sú, ktorá nás nakoniec lsťou vyláka z jaskyne? Môže to byť osudová náhoda, synchronicita, intuícia, ktorá nás privedie do zvláštnej situácie, ktorá nás prebudí a naštartuje späť k  životu. Môžu to byť i naši blízki, ale rovnako to môže byť i vánok, spev vtáka, kniha či nová vášeň pre ktorú chceme žiť. Mnohí sú však sami a neprídu do ich života žiadni "bohovia", ale sebaregulačné a záchranné sily duše sa môže spojiť a cez zvedavosť a túžbu nás vylákať von ku zrkadlu a rýchlo zatarasiť jaskyňu, ktorá nezmizne, iba sa uzavrie ako jedna etapa života. Ostáva tu s nami, v nás, ale už nás nedesí. Je to ako stará dobrá priateľka temnota, ktorej sa už nebojíme, pretože ju dokonale poznáme.


Amaterasu opäť na nebesách

Amaterasu po osvietení nakoniec nič iné neostáva, iba vystúpiť opäť na nebesá a žiariť. Žiť seba, žiť svoje poslanie, mať vedomý a skutočný zmysel života, žiť vedome, v sebapoznaní, žiť vo svojich cykloch a bez strachu o život. Jednoducho byť bohyňou života.

Som Kto Som


Analógie s príbehom bohyne Amaterasu

Tarot - karta číslo - 19 Slnko

Slnečnica - Púpava - Sedmokráska

Motýľ - Kohút - Včely - Fénix

Oheň - Svieca - Maják

Perla ako výsledok bolesti v temnote lastúry

Svetlo - kde zasvieti Amaterasu, vzniká život = vedomie a prebudenie a uvedomenie

Bohyňa Amaterasu je ako niektoré ženy, ktoré prinášajú svetlo, nádej alebo pravdu do temnoty podvedomie či nevedomia. Ženy, ktoré nesú pochodeň nového života, nových prístupov k životu a celistvej - cyklickej pravdy o živote.

Pálenie čarodejníc je pálenie žien, ktoré boli ako bohyňa Amaterasu svetlom v temnom stredoveku? Klin sa klinom vybíja a tak zvolili oheň smrti na oheň pravdy týchto vedomých žien? Je táto doba znovuzrodením archetypu bohyne Amaterasu, vychádzajú ženy zo svojich jaskýň a stávajú sa tými, ktorými vždy boli, vedome a naplno začínajú žiariť...?

Myší kožúšok - rozprávka

Princezná Lada vzdoruje Kazisvetovi tým, že mu dáva ťažšie a ťažšie úlohy, ale on je presvedčený, že ich zvládol. Ona nesúhlasí a tak Kazisvet hrozí vojnou. Lada uteká skrytá v myšom kožúšku tak, aby jej svetlo - krásu nebolo vidieť. Tma ju chráni. Kožúšok je jej jaskyňou, keď už nevládze ďalej bojovať s Kazisvetom. Nakoniec všetko dobré končí, pretože zvedavosť a túžba po princovi a túžba princa po nej je väčšia ako tma a zlo. Prsteň v polievke sa stáva kľúčovým. Je zrkadlom, ktoré zasvieti princovi na ceste k Lade. A princezná so zlatou hviezdou na čele a zlatými vlasmi sa stáva kráľovnou veľkej a silnej ríše.



Výklad kariet - Náš slnečný príbeh bohyne Amaterasu

Vytvorila som spôsob výkladu kariet, ktorý si môžeme urobiť sami pre seba, ak chceme spoznať našu vlastnú cestu k vnútornému slnku. Ak chceme vidieť hlbšie súvislosti v nás i okolo nás, ktoré súvisia s našim osobným slnečným príbehom. S príbehom slnečnej bohyne v nás. Ak vás oslovil príbeh bohyne Amaterasu a našli ste sa v ňom, tento výklad kariet môže byť pre vás nápomocný. K pochopeniu tohto výkladu, je nutné si prečítať celý článok, ktorý som písala vyššie.

Potrebujeme vykladacie karty, tarot či iné vykladacie karty, pričom môžeme kombinovať i viaceré sady kariet a na každú pozíciu použiť kartu z iného balíčka kariet. Výklad je možné si upraviť podľa vlastných potrieb a intuície.


Rozloženie 6 kariet do Pyramídy


6. karta

Nebesá

Čo je moja cesta?

4. karta

Zrkadlo

Aký je nástroj môjho prebudenia?

5. karta

Uvedomenie - Osvietenie

Kto som?

1. karta

Bolesť - Spor - Boj - Poníženie

Čo spôsobilo moje trápenie?


2. karta

Jaskyňa

Ako prežívam trápenie?

3. karta

Zvedavosť - Túžba

Čo ma vyláka z mojej jaskyne?


Až keď som to napísala...

Najprv som chcela písanie tohto článku odložiť, až budem viac "osvietená", až si budem viac istá tým, že som prešla cestu bohyne Amaterasu, ale niečo vo mne ma volalo to napísať. Poznámky som už mala dávno spracované. Cítila som, že sa mi do toho až tak nechce, ale zároveň, že by to bolo pre mňa dobré. A tak som to napísala. Čo sa dialo potom? Na druhý deň som prehodila nábytok v izbe. Úplne inak a nečakane inak a postupovala som iba intuitívne a vyšlo z toho nové, dokonca priestrannejšie miesto, kde sa cítim ešte pokojnejšie a vyrovnanejšie. Mám pocit, že nové feng šuej v mojej izbe ešte len odhalí svoje dôvody a nové cesty, s ktorými súvisí. Najväčší zlom však nastal v mojom vnútri. Po napísaní tohto článku sa vo mne odvalil balvan dlhoročného trápenia a dokázala som sa na to všetko pozrieť novými očami, upraviť moju paradigmu bytia, poslania, odpútať sa od bolesti a vidieť, že to ide i inak. Nie, nie som osvietená, ale som spokojnejšia a pokojnejšia. Odľahčenie a nové cesty, ktoré sa mi po dopísaní tohto článku otvorili, mi priniesli oveľa viac svetla a pocitu pokoja v duši. Dalo by povedať, že sa už nebojím tmy? Možno, ale nechcem predbiehať...