Strach byť videná

Mnoho z nás v živote brzdí strach z toho, že budeme videní. Tento strach nás často brzdí v sebarealizácii, pri plnení si snov, alebo v žití pravdivých a tých pravých vzťahov. Veľa duchovných žien môže mať tento strach a ani nevie presne prečo. Môžu byť za tým i spomienky z minulých životov, kedy sme zneužili svoju moc a manipulovali. Môže za tým byť i rodinná karma a dedičstvo rodu, ktoré nesieme, ale zároveň ho vyliečime a presvetlíme, až keď vystúpime na svetlo sveta a bude nás vidieť a nezneužijeme to. Dovtedy nás môže život tlačiť dopredu i bolestivými spôsobmi.

Veľmi veľký blok, prečo nechceme byť vidieť, býva často práve ten, ktorý súvisí s našim tieňom. Ak vstúpime do svojho svetla, o to väčší tieň vznikne. A bojíme sa, že nás pohltí. Ak sme si vedomí svojho tieňa a vieme, prečo sa bojíme vstúpiť do svetla, to je tá lepšia stránka.

Horšie je, ak si myslíme, že žiaden tieň nemáme a pri vstupe do svetla vidíme tiene iba okolo seba. Mnohé veľmi známe osobnosti, ktoré sa stali zvečera do ráno slávne, prepadli pocitu, že žiaden tieň nemajú a to ich nakoniec dohnalo až ku drogám či samovražde, pretože tieňu nemožno uniknúť.

Častý je strach z toho, že ak vstúpime do svojho svetla, osvetlia sa i všetky naše chyby. Minulé, súčasné, celá naša nedokonalosť vyjde najavo. Preto sa často bojíme začať s niečim veľkým a vlastným vo vonkajšom svete, pretože sa vždy nájde niekto, kto to zhodnotí. Tu je namieste si uvedomiť, aký máme vzťah k našim minulým chybám, k tým súčasným a ako skutočne prijímame svoj tieň. Pretože práve vyjdenie na výslnie často odhalí náš vlastný pocit nedostatočnosti a nelásky voči sebe. A ten je horší ako odsúdenie okolia. To je náš skutočný strach, strach z toho, čo sa v nás skrýva a či máme dosť lásky to prijať. Či sme ochotní milovať v sebe i toto zdanlivo nemilovateľné.

Pre každého, kto sa bojí svojho svetla, pretože sa bojí svojej tmy, je dobré si uvedomiť, že ak skutočne vstúpime do svetla a svojej sily, máme dosť lásky, aby sme svoj tieň prijali, milovali a premenili na svetlo. To je jediná cesta. Prijať, milovať a premeniť. A keďže svetlo je nekonečné i naše tiene sú stále s nami. Ak ich neodmietame a s láskou ich prijímame, premieňame svet v sebe i okolo seba tým najčarovnejším spôsobom. To je alchymistický proces života.

"V hĺbke duše všetci túžime po tom, byť milovaní práve vo svojom tieni. Pretože až vtedy sa kruh svetla a tmy uzavrie a nastáva božská celistvosť."