Svetlo nesmrteľnosti

Prišla ku mne vízia, keď som pracovala so strachom z mužskej agresivity, s ktorou sa stretávam vďaka jednému príbuznému. Otvárajú sa vo mne strachy o život a strach zo zabitia, ktoré vnímam ako karmické putá z minulosti spojené s týmto mužom. Nikdy som si s ním nerozumela a je lepšie, ak sa mu vyhýbam. Jeho vlastná zbabelosť a strach sa vždy premení na krutú agresivitu. Našťastie som nikdy nebola vystavená vážnejšej situácii, ale vulgárne nadávky boli kedysi na dennom poriadku a často som spadla na zem, pretože stačil jeden pohyb jeho rukou a ja som ani nevedela ako a bola som na zemi. Nehovoriac o jeho posadnutosti pomstou.

Napriek tomu, že som nezažila žiadnu tragédiu, strach sa objavil. Vyvolával vo mne akési staré pocity a strach o holé prežitie. Rozhodla som sa na to pozrieť bližšie. Skúmala som to v sebe a pýtala sa sama seba, čo je za tým. Prišla ku mne vízia malého svetielka ako hrášok, ktoré sa nachádzalo v mojej kostrči. Bolo to svetielko belavej farby skôr ako krásna perla s jemne zlatým leskom.

Toto svetlo bolo svetlo mojej večnosti. To svetlo, ktoré nemožno nijak a ničím zabiť. Moja svetelná podstata, prapôvodná bunka svetla, z ktorej pochádzam a ktorá sa znova premení na život, ak zomriem tento ľudský život. Veľmi ma to upokojilo. Vnímala som toto miesto i svetielko ako statické, nie ako meniace sa a vyžarujúce ako je to u čakrách. Bolo to skôr ako semienko života, bunka lásky a múdrosti, z ktorej pochádzam a ktorá je večná. Kód svetla vo mne, ktorým som, vždy som bola a vždy budem.

Najprv som si myslela, že sa jedná o prvú čakru. Ale tú vnímam a vidím celkom inak, nielen veľkosťou, ale i farebne a tiež ju cítim v širšom poli tela. Toto svetlo bolo niečo, čo bolo vo mne vložené a moje a nemenné. Niečo, čo je môj večný poklad.

A vďaka tomuto prežitku som pocítila veľkú istotu a dôveru v život. Strach ustúpil a pochopila som, že vždy keď budem cítiť strach, stačí sa naladiť na toto miesto, túto víziu malého svetielka, ktoré je iba moje a je tým, čo oživilo a neustále oživuje všetky bunky v mojom tele. Veľmi ma to upokojilo. A tiež som pochopila, že agresivita je strach, ale strach je slabý oproti tejto sile večného svetla. A ja už teraz môžem vedome pracovať na spojení a naladení sa na toto svetlo vo mne. Dokonca cítim, že toto je viac ako uzemnenie sa do prvej čakry. Že je to ako usadnúť do svojej podstaty a jednoty so sebou i všetkým naokolo. Do dokonalosti života. A nech sa stane so mnou čokoľvek, toto svetlo ostane.

Môže to byť kundalini? Môže to tak byť, ale skôr to vnímam ako silu, z ktorej samotná kundalini vychádza. Sila, ktorá je za tým všetkým. Je to niečo viac, niečo hlbšie a niečo večné a nemenné. Moje svetlo nesmrteľnosti.