Vízia minulého života

Prišla ku mne z ničoho nič a bola odpoveďou na moju otázku, či som podobnú situáciu už niekedy zažila. Dlhšie som sa potýkala, teda veľmi dlho, niekoľko rokov s určitou stagnáciou, ktorú som nedokázala nijako prelomiť. I keď som sa snažila, menila a v mnohých veciach rástla a učila sa, niekedy som sa cítila ako prekliata alebo začarovaná. Ale nie v takom negatívnom slova zmysle, ale akoby to malo nejaký vyšší zmysel, ktorý som ja vôbec nepoznala.

A tak prišla táto vízia. Ja, ako žena nejakého panovníka, kniežaťa...neviem, uzavretá v chladnom kamennom hrade, on na cestách kvôli vojne a udržaniu krajiny a ja kvôli mojej ochrane uzavretá vo veži hradu, kde mám síce všetko, ale som sama. Videla som sa v krásnych tmavozelených šatách, svojho muža som milovala, ale nebol so mnou, jeho láska bola ku mne veľká práve tým, že ma zavrel na niekoľko rokov na bezpečné miesto, kým sa v krajine neupokojí situácia. Necítila som voči nemu hnev, chýbal mi, milovala som ho a chápala, ale tá samota a stagnácia ma vyčerpávala a bola frustrujúca. Nič som nevedela a nemohla ovplyvniť. Hranice hradu ma chránili od vonkajšieho sveta. Celé sa to odohrávalo v Írsku alebo v podobnej krajine v dávnych dobách.

Tak sa mi to spojilo s mojou súčasnou situáciou, že ma život zámerne chráni určitým spôsobom, kým nebudem pripravená, kým nebudú vonkajšie okolnosti pripravené, aby som mohla vojsť bezpečne do sveta, kde som chcem žiť. Tá vízia bola ako z historického mysteriózneho filmu a tak neviem do akej miery to bolo skreslené pre potreby môjho ľudského vnímania. Možno som len zachytila určitý archetypálny obraz, ktorý sa ma priamo netýka, ale svojou tému áno. V každom prípade to bol silný zážitok a pomohol mi a mnohé mi objasnil.