Vnútorní démoni nášho podvedomia - ako menia naše vnímanie

Často som sa musela čeliť svojim strachom, ktoré súviseli s tým ako na mňa reagujú ľudia, čo si myslia, čo mi povedia, ako zareagujú na to, aká som... odlišná navonok i vnútorne a pre nich nepochopiteľná. Na dôvažok žijem na malej dedine. No a potom moji príbuzní, ktorí vedeli byť veľmi nepríjemní, netaktní a drzí, čo sa týka kontaktu so mnou. Až som sa musela jednoducho stiahnuť a začať sa im vyhýbať, pretože som nemala silu sa pretvarovať, ustupovať im a hrať hry.

Bolo i obdobie, kedy som sa viacmenej izolovala od mnohých ľudí, ktorí očakávali, že budem nejaká, možno ako kedysi, ale u mňa medzičasom prebehli veľké zmeny a ja, i keď by som chcela, viem, že sa to nedá vysvetliť a oni by to i tak neboli schopní prijať a pochopiť.

Tieto konfrontácie plné bolesti a vzájomného nepochopenia ma sprevádzajú dlho, ale je to prirodzený proces, ak meníme život. Ak ho skutočne meníme. Všetko sa mení a odpadáva veľa ľudí.

V tých najhorších obdobiach som v samote spracovávala svoje strachy, premietala si lepšie scenáre a nakoniec som sa vždy dostala do pozície, že som našla akúsi rovnováhu a rozhodnutie, že som aká som a ak bude treba, jednoducho poviem napr.:

"To je moja vec."

"O tom sa s tebou nebudem/nechcem rozprávať."

alebo nepoviem nič, iba sa postavím a odídem...

Všimla som si jednu veľmi zaujímavú vec. Vždy, keď som takto vnútorne zdolala jedného svojho vnútorného démona v podobe strachu, tak som sa v najbližšej konfrontačnej situácii už nestretla so strachom a stiahnutým žalúdkom, ale predovšetkým som nevidela vonkajších démonov, nepriateľov tam vonku, druhí ma už neohrozovali.

Teda aby som to uviedla na pravú mieru. Nezmenili sa, nezačali ma mať radi, ale asi som vzbudzovala väčší rešpekt. Jednoducho som sa cítila v danej situácii silná a videla som ich v ich vlastných hrách a maskách, čo ma niekedy privádzalo až k súcitu, pretože som ich videla v slabosti, ktorú sa snažili všemožne zakryť. Mohli na mňa verbálne zaútočiť, ale akosi som to už nepovažovala za hrozbu, keďže som ich videla vnútorne slabších ako som ja. Nebála som sa toho, čo spravia a vedela som, že vždy môžem predsa odísť. Nezostanem predsa tam, kde sa necítim dobre. A nemusím nikomu nič vysvetľovať. Je to moja vec.

Najprv som si myslela, že moje rýpanie sa vo vlastnom tieni a neustále sebaanalyzovanie je čosi neprimerané. Ale stojí to za to.

Každý zdolaný vnútorný démon zničí jedného démona, ktorému sme predtým čelili vo vonkajšom svete.