Volanie ochranného zvieraťa

Potrebovala som pomoc.

Bola som zahnaná ľuďmi a okolnosťami do kúta. Nevidela žiadnu cestu von. Iba ak tú nesprávnu = Sebazradu, ktorú som vnímala horšiu ako smrť. Bolestivú a utláčajúcu. To sa odo mňa chcelo. Tak som to vnímala.

Nebol pri mne nik, kto by mi rozumel. Bola som tak SAMA.

Zapálila som sviecu svojho srdca.

Zapálila som vonnú tyčinku, ktorá bola napustená mojou menštruačnou krvou a v tichosti som volala na zviera, ktoré sa chce podujať na moju ochranu a verí mojim túžbam srdca.

Volala som zviera odvážne a bojovné, zviera, ktoré sa nebude báť položiť za mňa i život a bude pevne a verne stáť po mojom boku.

Potom som vytvorila na oltári malý kruh. Použila som na to zem, ktorá bola obohatená mojou menštruačnou krvou, uzemňovací lekvár. Použitie mojej menštruačnej krvi malo slúžiť pre lepšie spojenie, pre vystopavanie mňa daným zvieraťom a tiež niečo ako symbolická obeta. Skutočnú obetu som však ponúkla lásku vo svojom srdci. Svoje otvorené srdce a jeho silu.

Tento kruh mal slúžiť ako vstupná brána pre ochranné zviera do môjho života.

Pri kruhu som spevom a rytmickým tlieskaním privolávala silu ochranného zvieraťa, ktoré sa samo rozhodne podujať sa na misiu za moje bezpečie.

Obrad som s dôverou ukončila a verila, že dané zviera mi dá o sebe vedieť tak ako to bude vhodné.

Čo nasledovalo po obrade?

Ochranné zviera ku mne prišlo ešte v ten večer. Hľadala som nejaké obrázky s indiánskou tématikou k tomuto článku, pretože ho píšem postupne. Tak ako sa vecí dejú. Medzi indiánskymi obrázkami sa objavil obrázok slona. Vedela som, že ku mne prehovára. A ešte pred obradom som si vyložila tri zvieracie karty, ktoré mi mali odpovedať na určité otázky týkajúce sa mojej situácie. Jednou z nich bola karta Slona s posolstvom: "Prekonáš všetky prekážky." Cítila som z tej karty silu a dôveru vo mňa. Potom nasledoval obrad privolávania ochranného zvieraťa. Bez zámeru privolať nejaké konkrétne zviera. No a po obrade som uvidela na internete svoj silový obrázok Slona a vedela som, že je to ono.

Prišla ku mne i správa, že by som mala viac dôverovať. Na jednej strane som bola už dlho na tkz. duchovnej ceste, ale moja dôvera nebola stále dostatočná. Akoby som sa nevedela odovzdať vyššej sile. Stále som pochybovala. Bola som požiadaná, aby som vzťah s duchovným svetom mala vo väčšej úcte a vážnosti. Že to nie je len tak. A aký vzťah mám ja k tomuto svetu, tak potom taký vzťah má tento svet ku mne. Musela som si vstúpiť do svedomia a priznať si, že pochybnosti som vždy mala a práve tie mi bránili sa úplne odovzdať a nechať sa viesť. Alebo som po čase zabudla na požehnania, ktoré som dostala a opäť som začala pochybovať, pretože som si svoje zážitky zracionalizovala.

Slon je jedno z mojich čakrových zvierat, pretože už pred pár rokmi som si urobila čas na poznávanie silových zvierat priradených k jednotlivým čakrám. Prítomnosť Slona v tomto prípade úplne sedelo.

Večer po obrade som šla spať a zaujímalo ma, čo sa mi bude snívať. Zámerom obradu nebolo si privolať sen o ochrannom zvierati, ale mohla to byť jedna cesta. Snívalo sa mi o škole. No hrôza. Bolo to už druhýkrát za tri dni. V sne som sa ako dospelá musela vrátiť do školy a bolo to celé o útlaku toho, čo chcem. A v mojej prítomnosti som presne zažívala to isté. Tlak na mňa. Tlak smerom, ktorým vôbec nechcem ísť. Nemožnosť voľby a podobne.

Hneď ráno som bola nečakane konfrontovaná s ponukou, ktorú som odmietla. Bola to skúška alebo som mala ponuku prijať? Ale ja som ju nechcela prijať. Jediný dôvod, prečo by som to urobila by bolo vyhovenie ostatným a zároveň kľud a pokoj od nich. A pocit, že vlastne mi nič iné i tak neostáva. Ale ja som dúfala v niečo lepšie a hlavne som sa chcela cítiť lepšie. Očakávalo sa však, že ju príjimem a môj nesúhlas samozrejme nebol pochopený. Počas odmietania som si vizualizovala Slona. Ako na ňom sedím a neohrozene sa valíme dopredu cestou, ktorú si volíme sami. Takže to prebehlo celkom pokojne.

(Už v minulosti som bola pred dôležitým zlomom postavená pred podobnú voľbu, ponuku, ktorú som odmietla a bála som. Ale práve toto ujasnenie a odmietnutie mi v minulosti privolalo zmenu, ktorú som chcela. Bude to i teraz tak? To som nevedela, ale nemohla som ísť proti sebe.)

Následne som si na youtube vyhľadala zvuky slonov, čo mi dosť pomohlo. Bolo to akoby sa mi vlievala sila do žíl. Najmä to slonie trúbenie, ktoré sa nedá ničím a nikým zastaviť či prehlušiť. Počúvať autentické zvuky zvierat je veľmi dobrý spôsob ako sa s nimi spojiť na hlbokej úrovni.

Ďalšiu noc sa mi sníval sen s vranou, ktorá má oklamala. Odohrávalo sa to v noci. Cítila som, že je to varovanie Vrany pred dôverčivosťou k ľuďom či okolnostiam, ktoré sa javia navonok ako nevinné a dokonca vzbudzujú môj súcit, ale jedná sa o klam. Spojilo sa mi to so snom, ktorý som mala dávnejšie s podobným posolstvom.

V ten deň som si po dlhých rokoch uvedomila ako som si chronicky podchladila podbruško umývaním sa studenou vodou. Dostali sa ku mne okrem iného i informácie z tradičnej čínskej medicíny, ktoré upozorňovali na to, že žena počas menštruácie nemá vôbec dochádzať do styku so studenou vodou v oblasti brucha, pretože to je obrovský šok pre maternicu.

Toto uvedomenie vo mne akoby spustilo uvoľnenie tela a začali chrípkové symptómy. Akoby si telo povedalo - konečne! sa môžem uvoľniť a nemusím držať tento stav, ktorý ma oslabuje. Prišla vodnatá nádcha, pocit chladu, svrbenie uší... Nahrievala som sa termoforom a večer som opäť vzývala silu Slona. Bolo neskutočné cítiť ako mi pomáha a dodáva dôveru v iné, pre mňa lepšie možnosti. Viedol ma k tomu, aby som začala používať červený pomander z Aura Somy, ktorý ma vždy chránil pred vonkajšími vplyvmi.

V noci sa môj chrípkový stav prehĺbil. Cítila som, že mi je zima, bolí ma hlava, som otupená. Nádcha našťastie už nebola taká. Snívalo sa mi. Boli to sny s posolstvami a veľkými priestranstvami, ktoré mi pomohli uvedomiť si, že je na svete dosť ľudí, s ktorými môžem tvoriť a mať vzťahy. Že je tu hojnosť príležitostí a ja si mám iba zvoliť. Ráno som sa cítila stále chrípkovo, ale vnútorne o čosi slobodnejšie. Urobila som si čaj z mojej Artemisie vulgaris, ktorý je dobrý i na chronické nachladnutia močových ciest + som pridala rôzne iné prírodné preparáty. A stále som pracovala s predstavou, že sedím na "obrovskom" slonovi, sme obklopení žiarou a kráčame tam, kde chceme. Nič nás nemôže zastaviť. Doobeda ma prekvapila jedna správa, ktorá bola prvou malou lastovičkou oznamujúcou, že nie som úplne sama. Bolo to získanie prvého kontaktu, ktorý súvisel so smerom, ktorým chcem ísť.

V noci som sa potila a na druhý deň som sa prebudila už s normálnou teplotou. Sníval sa mi sen, v ktorom som opäť odmietla jedného nápadníka z rannej mladosti. Boli tam pochybnosti a pocity viny, či nie som zlá. O to viac som si potom uvedomila, že povedať ľuďom či veciam nie, neznamená byť zlou. V noci som sa často budila a mala som víziu svojho srdca, ktoré sa prečisťovalo i touto chorobou. Videla som svoje srdce ako z krásne vytesaného kryštálu, ako drahokam v tvare srdca. V noci som prepotila tri tričká. Ráno som sa cítila akoby niečo zo mňa odišlo. Stará bolesť, staré nánosy... Už od začiatku tohto nachladnutia som cítila, že je to čosi viac a mám ho nechať prirodzene plynúť. Cítila som, že sa mu mám odovzdať a nechať zo seba všetko odísť. Brala som prírodné preparáty, ale oveľa menej ako pri takýchto ochoreniach zvyknem brať. Bol to očistný liečivý proces do ktorého som nechcela zasahovať. Tak som to cítila.

Ďalšie ráno som sa prebudila s menštruáciou.  O pár dní skôr. Tak to zvyčajne mávam pri nejakej záťaži. Už večer som cítila, že sa čosi deje. Dokonca moja vízia Slona bola veľmi pokľudná. Bola som vedená, aby som si iba ľahla, nič nerobila, iba bola a nechala sa chrániť  a podporovať Slonom, ktorý stál za mojou hlavou. Takže ráno som sa prebudila s krvácaním a cítila som sa dobre. Nachladnutie bolo skutočne preč.

Ďalšia noc a deň mi priniesli uvedomenie, že vlastne ani už "nestojím" o lásku druhých. Dôležité je, čo mám v srdci ja. Je to iba moje a nič mi nechýba. Bol to zvláštny oslobodzujúci pocit a zmenili sa tým pádom i moje romantické predstavy. Túžba, ktorá bolí, akoby zmizla a ostala plnosť, plnosť vo mne samotnej. V mojom srdci. Len tak. V tento deň ku mne prichádzala vízia ako sedím na Slonovi a vstupujeme do veľkej žiare a do brány víťazstva. Vstupujeme do novej etapy života. Krásne. Ako zavŕšenie dlhej cesty. A po bokoch veľkej brány boli dve zvieratá, ktoré mi priniesli posolstvo o mne. Bránu na vrchole chránilo tretie zviera.

Ďalší deň a ja vidím seba sedieť na slonovi a stojíme v bráne. Pod oblúkom zlatej brány obsypanej bielymi kvetinami. Čo bude ďalej? Cez deň som mala telefonát, v ktorom som bola opäť oslovená s ponukou, ktorú som už odmietla pred pár dňami. Bol to vcelku pokojný telefonát. Som skúšaná, či mám pevný postoj alebo sa chce odo mňa skutočne niečo iné? Stojím si pevne za svojim. Večer nastala hlboká sebaanalýza mojej krízy a vnútorne som si odpovedala na to, prečo sa to deje a čo sa vlastne deje. Čoho sa skutočne bojím. Musela som vedome prijať hĺbku a samotu, ktorá je s ňou do istej miery spojená.

Na druhý deň som sa prebúdzala s víziou, že sa očisťujem od minulosti a vidím ako ma Slon sprchuje vodou z chobota. Vonku snežilo. Prvýkrát v tomto roku. Privítalo ma biele ráno. Cítila som, že mám zem - kruh zo zeme - z obradu privolávania ochranného zvieraťa zmiesť a odniesť do obradného ohniska v záhrade. Cez deň som cítila, že mám vykonať očistné obrady ako vydymovanie kadidlom či sprcha a očista srdcovej čakry kadidlom. S dôverou som prepustila silu Slona von, aby sa dialo čo sa má.

Ďalšie ráno pred prebudením som mala zvláštne vízie, ktoré ma viedli k solar plexu. Uvidela som ho ako žeravú guľu, ťažkú a silnú ako guľu z lávy. Vznášala som sa vo vesmíre okolo tohto môjho slnka a bol to veľmi naplňujúci a upokojujúci pocit. Cítila som, že sa mám k vízii solar plexu v tomto čase vracať ako ku zdroju osobnej sily. Čo sa týka vízie Slona objavila sa mi vízia ako mi Slon posiela do solar plexu, do brucha, svetelnú silu. Ďalší deň som mala víziu slona ako na mňa sprchuje z chobota žiaru a svetlo nad mojou hlavou a vytvára tak ochranný aurický obal.

Nasledujúce obdobie som už necítila taký tlak zvonka, že musím. Síce som ešte nevedela, čo ma čaká, ale už vedela, že nemusím to či ono a môžem to či ono podľa toho ako sa rozhodnem. Akoby som si viac stála sama za sebou, ale nebojovala som. Bolo to niečo hlbšie vo mne, čo tam zrazu bolo. A ak som sa cítila oslabená, stačilo si predstaviť slona a jeho pevné nohy, ktoré stoja za mnou a moja sila bola späť.