Zatmenie Mesiaca a spomienky na minulé životy

Po zatmení Mesiaca sa u mňa vynorilo veľa potlačených pocitov, najmä hnev a frustrácia. O vplyve tohto zatmenia píšem tu

Vplyv Marsu pri tomto zatmení priniesol veľa odhalení a rozbití starých presvedčení a štruktúr. Potlačených pocitov a skrytých vecí.

Prišli i dve spomienky na minulé životy. Jedna z nich, v ktorej som bola negatívna postava, ma veľmi rozrušila. Bola som pokrytecký kňaz. Je dosť nepríjemné vidieť seba chybovať spôsobom, ktorý dnes odsudzujem. Na druhej strane mi to dáva väčšie pochopenie pre ostatných. Rozlišovať je správne, ale neznamená to, že musíme ľudí súdiť, posudzovať a odsudzovať. Je to pre mňa veľká výzva a lekcia.

V ďalšej spomienke  som bola mladá cigánka. Nejakým spôsobom som sa previnila voči kmeňu. Povedala som, vykričala som svoju pravdu a ostatným sa to nepáčilo. A už vôbec nie, že to spravilo mladé dievča. Bola som za trest verejne ponížená. Stála som v kruhu mužov pri ohni a mala som odhalené mladé a malé prsia, z ktorých sa prítomný muži smiali a rôzne ma verbálne ponižovali, aby mi ukázali, že to, čo si myslím, či hovorím, nemá žiadny význam ani váhu.

Obe spomienky ma rozrušili, ale určite je dôvod, prečo ku mne prišli.