Z r a n i t e ľ n o s ť

भावसूक्ष्मता 

Tento text je o Zraniteľnosti, najmä o ženskej zraniteľnosti, z hlbokého duchovného hľadiska, pretože zraniteľnosť je dar. Je to veľká citlivosť, ktorá dáva žene schopnosť rozlišovať dobro od zla. Ak si žena dovolí cítiť...

Slovo zraniteľnosť pripomína slovné spojenie "zranené telo". Podľa lingvistiky je to však pojem, ktorý opisuje vlastnosť človeka napr. tá, ktorú možno zraniť. Ak sa však vrátime ku významu "zranené telo" môžeme za tým vidieť zranené fyzické, ale i duševné telo alebo rôzne vrstvy našej bytosti, pretože máme viaceré telá, nielen to hmotné. Presný význam zraniteľnosti = schopnosť byť zranený / stav, keď je možné niekomu ublížiť. A kedy je možné niekomu ublížiť v rámci tohto významu? Keď je niekto citlivý, krehký, jemný, bezbranný alebo v nebezpečnej situácii.

"Zraniteľnosť je citlivosť na nelásku"

Potláčanie citlivosti a výsmech ženskej zraniteľnosti je spôsob systému ako umlčať ženy a zotročiť ich. Systém nepotrebuje citlivé, vnímavé ženy, ktoré rozlišujú dobro od zla. Lásku od nelásky.

Prečo sa hanbíme za zraniteľnosť a vnímame ju ako slabosť či zlyhanie?

Systém nás tlačí do neciteľnosti, aby sme necítili seba a ak náhodou cítime seba a sme zraniteľné, výsmechom, ignoráciou a agresivitou nás presvedčí, že nemáme takú hodnotu, aby sme mohli zažívať lásku a dobro, ktoré cítime ako naše bytostné právo a našu podstatu. 

Výsmech systému nám posiela podprahový podnet: "Ako môžeš túžiš po takej veľkej láske, veď ty nie si dosť dobrá, aby si niečo také mohla zažívať. Nezaslúžiš si to. To, čo cítiš, je lož, ty nemáš v sebe dobro, aby si mohla po ňom túžiť a byť citlivá, ak sa dobro nedeje" Systém nás chce presvedčiť, že naša citlivosť v podobe zraniteľnosti je chyba, nedostatok v našom vnútri. Znehodnocuje nás a naše hlboké prežívanie, našu hlbokú hodnotu a dobro, ktoré v nás prirodzene je. Hlas duše, hlas našej podstaty vie, čo je skutočná láska a ako láska vyzerá. Čím viac potláčame našu citlivosť a zraniteľnosť, tým viac tolerujeme chlad, tvrdosť, nelásku, ktorú systém rozosieva do sŕdc ľudí, aby mohol nimi manipulovať.

"Systém chce umlčať pamäť našich buniek a pamäť našej duše na lásku a prijatie."

Systém sa nás snaží otupovať na tele i na duši, aby sme sa mu podvolili a stali sa prázdnymi schránkami, ktoré naplní svojimi otrockými ideami. Pravá zraniteľnosť umlčuje naše falošné ego a potreby sa zapáčiť druhým. Ak žijeme našu zraniteľnosť, na prvom mieste je citlivá pravda duše.

"Naša zraniteľnosť a ticho, v ktorom počujeme hlas duše nás chráni na ceste životom najviac."

Zraniteľná žena nie je obľúbená systémom, nie je "in", nemá trendovú krásu ani trendovú profesiu. Nie je úspešná v tom svetskom slova zmysle. Je tak iná, že vyvoláva strach a neprijatie mnohých ľudí, ktorí sa veľmi snažia zapáčiť systému a niečo dosiahnuť a najmä "niekým" byť. Týchto ľudí systém často používa na "trápenie" tejto ženy, aby ju presvedčil alebo zničil. Pokúša ju ako diabol, pretože systém je diabol sám. Mäkkosť vody je však silnejšia ako skala. A to je i cesta zraniteľnej ženy.

Pravý muž chráni takúto ženu, nie preto, že mu druhí za to tlieskajú, pretože netlieskajú. A už vôbec mu netlieska diabolský systém. Pravý muž chráni zraniteľnú ženu, pretože v ňom prebúdza silu. Mužskú silu a vďaka nej sa stáva skutočným mužom. Nie bojovníkom s celým svetom a systémom, ktorý by ho pri tom zničil. Ale bojovníkom ochrancom, ktorý vie, že systém nezmení, ale môže zmeniť seba a život ženy a ochrániť ju. A ona vie, že svojou zraniteľnosťou nezmení celý svet, ale môže zmeniť seba a slabého muža na silného. A to je začiatok skutočnej lásky na Zemi a začiatok skutočnej zmeny.

"Zraniteľná žena odlišuje lásku od nelásky, vie milovať seba a preto jej srdce dokáže prebudiť Silu muža. Ona je začiatok všetkého, pretože ona je láska, len sa na ňu musí rozpamätať."