Srdce môže skutočne puknúť od žiaľu a veľkého trápenia. Rovnako však môže puknúť obranné zovretie srdca, ktoré brzdí naše city a srdcovú čakru. A o tom chcem písať.

Bola som súčasťou výberového konania na pozíciu, o ktorej som dlho snívala a za podmienok, ktoré mi úplne vyhovovali. A dlho som nemala prácu, čo mi spôsobovalo problémy vo vzťahoch. Inzerát na túto prácu som našla na portáli profesia. A napriek neblahým skúsenostiam s týmto portálom som neodolala a odpovedala som. Splnila som úlohu prvého kola a čakala. Čakanie sa však naťahovalo, čo mi predpovedali i karty. Najprv som prešla veľkým tlakom v hlave a neustálym pocitom stresu a únavy. Tak veľmi som túžila po tej práci. Najhoršie bolo, že som cítila bezmocnosť, pretože niekto iný rozhoduje o mne, o mojej budúcnosti, posudzuje ma na základe krátkeho životopisu a celý proces výberu zamestnanca zvyčajne prebieha na veľmi chladnej a neosobnej úrovni ako výber ďalšieho stroju do fabriky. A to ma ničilo ešte viac.

Raz večer pred zaspaním som sa dostala do silného stavu strachu a úzkosti kvôli mojej budúcnosti. Vystupňovala sa to až do búšenia srdca a začínajúcej migrény. Stála som na pokraji panickej úzkostnej poruchy. A to ma zastavilo. Vedela som, že môžem prepadnúť niečomu, čo ma môže stiahnuť na dlhý čas dole a úplne ma "odrovnať". Nikdy predtým som takýto stav nemala ani skúsenosti s panickou úzkosťou, ale čítala som o tom a skutočne som nechcela prekročiť túto hranicu. Bolo to len tak tak. Zažla som nočnú lampičku a z kabelky na homeopatiká som vybrala Aconitum napellus. Skvelý liek na náhle stavy a ataky. Po lieku sa mi na 50% uľavilo a vedela som, že to musím predýchať a vyriešiť vo svojom vnútri, ak to chcem pustiť a nezablokovať sa v tomto bode. Ľahla som si a iba dýchala. Cítila som, že akákoľvek myšlienka len spúšťa tento stav znova. Myšlienky, domnienky, kontrola mysle. To muselo preč. Tak som dýchala s dlaňami položenými na srdci. Len som sa cítila, samu seba, svoju ustráchanú dušu. Myšlienky ma atakovali, ale pozornosť som po každé obrátila do vnútra.

A zrazu som si uvedomila, že je jedno, čo sa mi stane, dôležité je nestratiť srdce a cit, pretože iba tak môžem cítiť a prežívať lásku. A láska je nadovšetko. Radšej upadnúť do nemilosti vonkajšieho sveta ako nechať upadnúť svoje srdce na dno temnoty. A vtedy sa to stalo. Zrazu som pocítila obrovské otvorenie hrudníka po celej šírke. Také uvoľnenie a teplo, že je všetko v poriadku. Sprevádzala to vízia sýto zelenej farby v oblasti hrudníka. Srdcová čakra sa opäť poriadne nadýchla. Po dlhom čase zovretia strachom a mysľou.

smer srdce...
smer srdce...

Nakoniec ma do tej práce nevzali. Ale otvorené srdce a pocit šírky a lásky v srdci mi zostal. Oveľa ľahšie som sa vedela napojiť a opäť otvoriť svoje srdce. Po pár dňoch som pochopila, že túžby sa plnia iba za sprievodu srdca a ja som doteraz všetko chcela iba kontrolovať hlavou. Už predtým som mala víziu svojej srdcovej čakry a postupne som ju čistila. Dostala som sa do bodu bieleho svetielka uprostred hrude, ktoré bolo asi ako veľké jablko. Ale táto nová skúsenosť rozšírila moje vnímanie na celý hrudník a otvorila ma oveľa silnejším pocitom a prúdom sily. Takže v konečnom dôsledku bolo dobré, že som stála na hranici zrútenia sa, pretože až pod týmto obrovským tlakom mohla puknúť ďalšia a tentokrát veľmi silná ochranná škrupina na mojom srdci. Asi som potrebovala pripomenúť, že predovšetkým srdce je nástrojom božského zhmotňovania našich túžob a rovnako prebývanie v prítomnosti, v každom nádychu a výdychu života. A opäť mi vzrástla dôvera vo vyššie sily, pretože k tomu je potrebné vždy otvorené srdce a to moje šlo dovtedy na menšie obrátky ako teraz. A áno srdce je magnet a priťahuje nám do života všetko dobré, ale iba ak je tento magnet zdravý a otvorený.