Anna a Joachim
Vybrané texty k knihy Mystické mesto Božie - Počatie - autorka Svätá Mária z Ágredy
167. Prešťastná Anna mala dom v Betleheme, bola nanajvýš čistá, pokorná a driečna deva. Od detstva viedla život v ústraní, veľmi čnostný a prežívala ustavičné osvietenia vo vznešených rozjímaniach. Pritom bola usilovná, príčinlivá a tak stúpala v dokonalosti životom aktívnym i rozjímaním. Mala vliate poznanie božských písem a hlboko chápala skryté tajomstvá a diela Božie. Z vliatych čností vynikala najmä vo viere, nádeji 94 Kniha I. a láske. Zahrnutá týmito darmi stále prosila o príchod Mesiáša. Jej modlitby boli Pánovi milé a nemohol ináč, než odpovedať slovami Ženícha: "Očarila si srdce moje jediným ohnivkom svojho náhrdelníka" (Veľpieseň 4,9). Preto nepochybne svätá Anna zaujímala vysoké miesto medzi svätými Starého zákona, ktorí svojimi zásluhami priblížili príchod Vykupiteľ.
168. Táto žena sa tiež veľmi horlivo modlila, aby jej Všemohúci ráčil pre jej manželstvo obstarať manžela, ktorý by jej pomáhal zachovávať staroveký zákon, aby bola dokonalá v zachovávaní všetkých starozákonných predpisov. V jednom okamihu, keď sa tak Anna modlila k Pánovi, Jeho Prozreteľnosť spôsobila, že svätý Joachim vysielal tie isté prosby. Modlitby oboch boli súčasne predložené pred trón Najsvätejšej Trojice, kde boli vypočuté a splnené. Tam teda bolo v božskej rade rozhodnuté, aby Joachim a Anna boli spojení v manželstve a stali sa rodičmi tej, ktorá
sa mala stať Matkou vteleného Slova. Pre dosiahnutie tohto božského rozhodnutia (ustanovenia) bol poslaný archanjel Gabriel, aby to obom oznámil. Svätej Anne sa zjavil vo viditeľnej podobe, keď sa horlivo modlila o príchod Spasiteľa a Vykupiteľa ľudstva. Keď uvidela prekrásne žiariace knieža, bola vzrušená a poľakaná, ale napriek tomu súčasne tiež vnútorne rozradostnená a osvietená. Svätá panna v hlbokej pokore a úcte padla na tvár, aby nebeského posla uctila, ale on tomu zabránil a povzbudil ju, ako určenú stať sa archou pravej manny, presvätej Márie, Matky Slova. O tomto posvätnom tajomstve bol svätý anjel poučený, keď bol poslaný s týmto posolstvom. Ostatní anjeli o tom dosiaľ nevedeli, lebo toto zjavenie či osvietenie dal Boh priamo iba Gabrielovi. Avšak anjel ešte
vtedy nezjavil Anne veľké tajomstvo, ale požiadal ju o pozornosť a povedal jej: "Nech ti dá Najvyšší svoje požehnanie a nech je tvojou spásou. Jeho Majestát vypočul tvoje prosby a praje si, aby si v nich zotrvala, i aby si pokračovala vo volaní po príchode Spasiteľa. Jeho svätá vôľa je, aby si
za svojho manžela prijala Joachima, lebo je to muž úprimného srdca a príjemný Pánovi: v jeho spoločnosti budeš môcť zachovávať zákon a zotrváš v jeho službe. Pokračuj vo svojich modlitbách a prosbách a nestaraj sa o nič iné, lebo Pán sa postará, aby boli splnené. Kráčaj po priamych cestách spravodlivosti a tvoja duša nech prebdieva na nebesiach. Pokračuj v modlitbách za Mesiáša, raduj sa v Pánovi, ktorý je tvojou spásou." S týmito slovami anjel zmizol a ona ostala osvietená o mnohých tajomstvách Písma svätého a v duchu obnovená a posilnená.
169. Svätému Joachimovi sa archanjel nezjavil v telesnej podobe, ale hovoril k tomuto Božiemu mužovi vo sne takto: "Joachim, buď požehnaný pravicou Najvyššieho! Zotrvaj vo svojich túžbach a ži spravodlivo a dokonale. Podľa vôle Najvyššieho máš si vziať za svoju manželku snúbenicu Annu, lebo ju Boh navštívil svojím požehnaním. Staraj sa o ňu a cti ju ako záruku Najvyššieho a vzdávaj vďaky Jeho Velebnosti za to, že ti ju zveril." V dôsledku tohto Božského posolstva svätý Joachim požiadal hneď o ruku prečistej Anny a súc poslušný Božskému nariadeniu sa zasnúbili. Ale žiaden z nich nevyjadril druhému tajomstvo, ktoré mu bolo oznámené, až o niekoľko rokov neskoršie, ako to budem rozprávať na príslušnom mieste (diel I. 184). Títo dvaja svätí snúbenci žili v Nazarete a kráčali v sebaposväcovaní. Vo všetkých svojich skutkoch boli spravodliví a úprimní, cvičili sa vo všetkých čnostiach a pri svojich skutkoch sa vystríhali všetkých chýb, čím sa stávali veľmi milí Bohu. Zisk zo svojho majetku rozdeľovali každoročne na tri diely. Prvý diel obetovali chrámu v Jeruzaleme na uctenie Pána, druhý rozdelili chudobným a tretí si ponechávali na skromné živobytie pre seba a svoju rodinu. Boh pre túto ich štedrosť rozmnožoval ich pozemské majetky.
170. Žili spolu vo vzájomne nerušenom pokoji a zjednotenosti sŕdc, bez sporov a bez tieňa nespokojnosti. Nanajvýš pokorná Anna sa vo všetkom podriadila a prispôsobila vôli Joachimovej a tento Boží muž sa rovnako pokorne snažil poznať prianie svätej Anny, skladajúc v nej celým srdcom svoju dôveru (Prísl 31,11) a nebol sklamaný. Tak žili spolu v dokonalej láske, že za celý ich život nebolo chvíle, v ktorej by hľadal jeden niečo iné než druhý (Mat 27,20). Ale skôr ako zjednotení v Pánovi radovali sa vo svätej bázni z Jeho prítomnosti. Svätý Joachim snažil sa poslúchať príkaz anjela, ctil svoju manželku a zahrňoval ju svojou pozornosťou.
171. Pán predišiel svätú Matku Annu požehnaním svojej sladkosti (Ž 20,4) tým, že jej udeľoval najvyššie milosti a vliate vedomosti a tak ju pripravoval pre jej šťastné určenie; stať sa matkou Tej, ktorá mala byť Matkou samého Boha. Pretože diela Božie sú dokonalé a úplné, prirodzene sa dalo očakávať, že ju urobí matkou najčistejšieho tvora, ktorý by svätosťou prevyšoval všetkých ostatných tvorov a bol podriadený jedine Bohu.
172. Títo šťastní manželia žili v manželstve už dvadsať rokov bez detí. V tých dobách, najmä u židov, sa to považovalo za najväčšie nešťastie a potupu. Preto museli znášať veľa výčitiek a urážok od svojich susedov a známych, pretože bezdetní manželia boli považovaní za vylúčených z priazne Mesiáša. Avšak Najvyšší ich chcel skúšať a pripraviť na udelenú milosť, ktorú im určil, aby v trpezlivosti a poddanosti mohli rozsievať slávne ovocie, ktoré mali priniesť neskoršie. Pokračovali vo svojich vrúcnych modlitbách vychádzajúcich z hĺbky srdca a pamätali na rozkaz, ktorý dostali zhora. Urobili sľub Pánovi, že ak im požehná dieťa, zasvätia ho Jeho službe v Jeruzalemskom chráme.
173. Táto obeta bola urobená na zvláštne vnuknutie Ducha Svätého, ktorý určil, aby Tá, ktorá mala byť príbytkom Syna Božieho, bola od rodičov zasľúbená Pánovi ešte skôr, než bude existovať. Lebo keby sa neboli zaviazali zvláštnym sľubom, že ju budú obetovať chrámu prv než ju mali, neskoršie by neboli bývali schopní priniesť túto obeť pre veľkú lásku, ktorú v nich roznietila svojou nežnosťou a pôvabom. Podľa nášho chápania takých vecí Pán tým do istej miery uspokojil svoje obavy, aby snáď
Jeho svätá Matka nezostala v rukách niekoho iného a Jeho láska ho akosi neprinútila odložiť Jej stvorenie.
174. Keď podľa rozkazu Pána po celý rok zotrvali vo vrúcnych prosbách, z Božieho vnuknutia a ustanovenia sa stalo, že Joachim išiel do jeruzalemského chrámu, aby sa tam modlil a priniesol obety za príchod Mesiáša a za potomka, po ktorom túžil. Keď prišiel aj s inými zo svojho mesta, aby obetoval svoje obvyklé dary a príspevky za prítomnosti naj-vyššieho kňaza Izachara, jeden nižší kňaz príkro pohanil starého ctihodného Joachima preto, že hoci je bezdetný, odvážil sa prísť s inými prinášať svoje obety. Medzi iným mu povedal: "Prečo ty, Joachim, prichádzaš so svojimi darmi a obetami, ktoré nie sú príjemné v očiach Božích, pretože si muž neužitočný? Opusť túto spoločnosť a odíď, nepokúšaj Boha svojimi darmi a obetami, ktoré Mu nie sú milé". Svätý muž plný zahanbenia a zmätku s pokornou láskou obrátil sa k Pánovi slovami: " Najvyšší Pane a Bože, na Tvoj rozkaz a prianie prišiel som do chrámu, ale ten, ktorý Ťa zastupuje, mnou opovrhuje; pre svoje hriechy zaslúžil som si túto potupu; ale i keď ja ju prijímam podľa Tvojej vôle, Ty nepohŕdaj dielom svojich rúk " (Ž 137,8). Joachim plný ľútosti, ale predsa pokojný, rýchle odišiel z chrámu na svoj majetok doskladišťa, ktoré vlastnil a tam osamote nie-koľko dní volal k Pánovi a takto sa modlil:
175. "Najvyšší a večný Bože, od ktorého závisí všetka existencia i vykúpenie celého ľudského pokolenia, pokorne v Tvojej prítomnosti prosím Tvoju nekonečnú dobrotu, zhliadni na súženie mojej duše a vypočuj modlitby moje i Tvojej služobnice Anny. Pred Tvojím zrakom sú všetky naše žiadosti (Ž 37,10) a ak nie som hodný vypočutia, nepohŕdaj aspoň mojou pokornou manželkou. Pane, Bože praotcov našich, Abraháma, Izáka a Jakuba, neskrývaj pred nami svoju láskavosť, a pretože si Otec,
nedopúšťaj, aby ma v mojich obetiach počítali medzi odsúdených a odvrhnutých, pretože si mi nedal žiadneho potomka. Rozpamätaj sa, ó Pane, na obety (5Mojž. 9,27) a dary Tvojich služobníkov a prorokov, mojich predkov a zhliadni na ich skutky, ktoré sa páčili Tvojim Božským očiam. Pretože si rozkázal, aby som sa k Tebe s dôverou modlil, udeľ mi podľa veľkosti milosrdenstva a svojej moci to, o čo podľa Tvojho priania prosí. Tým, že Ťa vzývam, plním Tvoju vôľu a poslúcham v tom, v čom si mi sľúbil vypočutie. Ak moje hriechy prekážajú, aby si vykonal Tvoje milosrdenstvo, odním to, čo sa Ti nepáči a prekáža Ti. Ty si mocný, Pane, Bože izraelský a všetko, čo sa Ti páči, môžeš urobiť bez prekážok. Pripusti moje modlitby k svojmu sluchu a ak som ja chudobný a nepatrný, Ty si nekonečný a vždy ochotný preukazovať svoje milosrdenstvo skrúšeným. Kam utečiem pred Tebou, Kráľ kráľov a Pán pánov? Ty si naplnil svojich synov a služobníkov požehnaním v ich pokoleniach a mňa si naučil očakávať a žiadať to, čo si v štedrosti udelil mojim bratom. Ak sa Ti zapáči splniť moju žiadosť a dáš mi potomka, budem ho obetovať a zasvätím ho k ustavičnej službe v Tvojom svätom chráme. Uprel som svoje oči i vôľu k Tvojej svätej vôli a vždy som sa snažil odvracať ich od márnych vecí tohoto sveta. Urob mi, čo sa Ti páči a obveseľ naše duše tým, že splníš naše nádeje. Zhliadni z trónu Tvojho na tento biedny prach a pozdvihni ho, aby Ťa mohol velebiť a klaňať sa Ti, ale vo všetkom nech sa stane Tvoja vôľa, nie moja.
176. Zatiaľ čo Joachim vo svojom ústraní vysielal svoje prosby, anjel oznámil svätej Anne, že Všemohúci prijal jej prosby o potomka, ktoré sprevádzala takými svätými žiadosťami a úmyslami. Poznala tak vôľu Božiu i svojho manžela Joachima, modlila sa s pokornou poddanosťou, aby sa to splnilo. "Najvyšší Bože a Pane môj, Ty stvoriteľ a zachovávateľ vesmíru, ktorého moja duša ctí ako pravého Boha, nekonečného, svätého a večného! Padám pred Tvojou skutočnou prítomnosťou a budem hovoriť, hoci som iba prach a popol (Ester 13,9), vyznávajúc svoju núdzu a zármutok. Pane, Bože nestvorený, urob nás hodnými svojho požehnania a daj nám svätý plod života, aby sme ho mohli obetovať Tvojej službe v chráme (Gen. 18,27). Spomeň si, ó Pane, že Tvoja služobnica Anna,
matka Samuela, bola neplodná a prispením Tvojho milosrdenstva dosiahla splnenie svojej žiadosti. Cítim v srdci odvahu, ktorá ma povzbudzuje a posilňuje k žiadosti, aby si mi preukázal to isté milosrdenstvo. Vypočuj teda, ó najsladší Pane a Majstre, moju pokornú prosbu: pamätaj na obety,
dary a služby mojich predkov, na dobrodenia, ktoré im Tvoja všemohúca ruka udelila. Chcela som Ti, ó Pane, obetovať dar príjemný a prijateľný Tvojim očiam; ale ten najväčší, ktorý mám, je moja duša, moje schopnosti a náklonnosti, ktoré som Ti venovala i s celou mojou bytosťou. Ak zhliadneš na mňa zo svojho trónu a dáš mi potomka, chcem ho už od tohto oka-mihu zasvätiť a obetovať Tvojej službe v chráme. Pane, Bože Izraelov, kiež by sa Ti zapáčilo a bolo Tvojou vôľou, aby si zhliadol na toto nízke 98 Kniha I. a biedne stvorenie a potešil Tvojho služobníka Joachima, splň moje prosby a nech sa stane vo všetkom Tvoja svätá a večná vôľa."
177. Také modlitby vysielali Joachim a Anna. Pre svoje malé schopnosti nemôžem primerane popísať, čo mi bolo dané poznať o svätosti modlitieb týchto svätých rodičov. Nie je možné povedať všetko a nie je to ani nutné, lebo to, čo som napísala, pre môj účel postačí. Aby sme získali náležitý úsudok o týchto svätcoch, treba ich oceniť a posúdiť v súvislosti s tým prevysokým cieľom a povolaním, pre ktorý ich Boh vyvolil, lebo mali byť starými rodičmi samého Krista Pána a rodičmi Jeho najsvätejšej Matky.
184. ... Porodíš dcéru, ktorá podľa božského ustanovenia sa bude nazývať MÁRIA. Ona bude požehnaná medzi ženami a plná Ducha Svätého. Ona bude tým mrakom, z ktorého spadne nebeská rosa pre obživenie smrteľníkov (III. Kráľ. 18,44) a v Nej sa splní proroctvo tvojich predkov, bude bránou života a spasenia pre synov Adamových. Vedz tiež, že som oznámil Joachimovi, že bude mať dcéru, ktorá bude požehnaná a šťastná, ale Pán mu nedal úplné poznanie o tomto tajomstve, neoznámil mu, že Ona bude Matkou Mesiáša. Preto ty opatruj toto tajomstvo; a teraz choď do chrámu vzdať Najvyššiemu vďaky za to, že ťa Jeho mocná pravica tak vysoko vyznamenala. Pri Zlatej bráne stretneš Joachima, kde si navzájom poviete o tejto zvesti. Ty si tá zvlášť požehnaná od Pána, ktorú si On praje navštíviť a obohatiť vzácnejším požehnaním. V samote bude hovoriť k tvojmu srdcu a tam začne zákon milosti, lebo v tvojom živote dá vznik Tej, ktorá priodeje Nesmrteľného smrteľným telom a ľudskou podobou. ...
186. Opatrná matka Anna nikdy neprezradila Joachimovi ani nikomu inému tajomstvo, že jej dcéra má byť Matkou Mesiáša. Pokým len žil tento svätý otec, nevedel nič viac, iba to, že bude veľká a tajomná žena. Avšak v posledných okamihoch života mu Všemohúci oznámil toto tajomstvo, ako budem hovoriť neskoršie (pod číslom 666). Boli mi zjavené mnohé veľké veci o čnostiach a svätosti týchto rodičov nebeskej Kráľovnej, ale nebudem sa rozpisovať o tom, čo všetci veriaci musia predpokladať, radšej pristúpim k hlavnému bodu.
187. Hneď po počatí tela, ktoré malo byť telom Matky milosti a pred stvorením jej presvätej duše, Boh udelil svätej Anne zvláštnu milosť. Dostalo sa jej duchovne nanajvýš vznešené videnie či zjavenie Božej velebnosti, pri ktorom dostala veľké osvietenie a dary milosti. Pripravil ju a predišiel požehnaním sladkosti (Ž 20,4). Dokonale ju očistil, oduševnil nižšiu časť jej tela a povzniesol jej dušu a ducha na taký stupeň, že od tej doby nikdy sa už nevenovala ľudským záležitostiam, ktoré by mohli prekážať jej spojeniu s Bohom vo všetkých náklonnostiach mysle a vôle, a nikdy nestratila Boha zo zreteľa. ...
189. V tomto videní bola svätá Anna pozdvihnutá do podivuhodnej extázy, v ktorej dostala dar najvyššieho poznania a zákonov prírody a prikázaní písaných i evanjeliových. Bola poučená, ako Božská prirodzenosť večného Slova bude spojená s našou, ako Jeho najsvätejšie človečenstvo bude povýšené k bytosti Božej a pochopila mnohé iné tajomstvá, ktoré sa majú splniť vtelením Božieho Slova. Týmito osvieteniami a inými darmi milosti pripravil ju Všemohúci pre počatie a stvorenie jej najsvätejšej dcéry, Matky Božej.
224. Vo chvíli, kedy bola vdýchnutá duša do tela tejto nebeskej Panej, Všemohúci si prial, aby jej matka, svätá Anna, pocítila prítomnosť Božiu tým najvznešenejším spôsobom. I bola naplnená Duchom Svätým a vnútri preniknutá neobyčajnou radosťou a vrúcnosťou. Bola strhnutá do vysokej extázy, v ktorej bola osvietená hlbokými vedomosťami o najtajnejších tajomstvách a chválila Pána novými chválospevmi radosti. Tieto pocity u nej trvali po celý čas jej ďalšieho života. Boli však väčšie v dobe deviatich mesiacov, kedy vo svojom živote nosila ten nebeský Poklad, pretože v tejto dobe sa tieto dobrodenia častejšie opakovali a obnovovali so stálym chápaním Písma svätého a jeho hlbokých tajomstiev. Ó, prešťastná žena! Nech všetky národy a pokolenia sveta Teba chvália a blahoslavia!
319. ... Ale ich hnev sa hneď neutíšil, pretože diabol sa ich zmocnil a naplňoval ich nenávisťou voči svätici; a pretože každým povolením tomuto krutému tyranovi jeho moc nad svojou obeťou
stále vzrastá, podnecoval tieto biedne ľahkovernice, aby strojili úklady proti životu svätej Anny. ...
320. ...hneď zas použil slúžku, ktorá žila v dome s Joachimom a Annou a podráždil ju k hnevu proti
svätej žene. Spôsobil ňou väčší nepokoj než s horeuvedenou ženou, lebo táto bola domáci nepriateľ a zatvrdilejšia i nebezpečnejšia. Nebudem sa však zdržovať popisovaním, o čo sa nepriateľ usiloval cez túto slúžku, pretože to bolo podobné tomu, čo urobila tá prvá žena, iba že obtiažnejšie
a zlomyseľnejšie. ...
326. Nadišiel ustanovený deň, v ktorom svätá Anna porodila Tú, ktorá bola posvätená a určená stať sa Matkou Božou, deň pre svet najšťastnejší. Toto narodenie sa stalo ôsmeho septembra, kedy uplynulo plných deväť mesiacov od počatia duše našej najsvätejšej Kráľovnej a Panej. Svätá Anna bola na to pripravená vnútorným hlasom Pána, ktorý jej oznámil, že hodina pôrodu už prišla. Plná radosti Ducha Svätého nad touto správou padla pred Pánom na kolená a prosila o Jeho pomoc, milosť a ochranu pre šťastný pôrod. Ihneď pociťovala pohyby vo svojom živote, podobné tým, aké bývajú, keď má tvor prísť na svet. Najpožehnanejšie dieťa Máriu v tej dobe Božská Prozreteľnosť a moc priviedli do najvyššej extázy. Preto prišla na svet bez toho, aby to svojimi zmyslami pozorovalo, lebo ich činnosť a schopnosti boli zastavené. Pretože jej rozum už bol vy-vinutý, bola by to svojimi zmyslami pozorovala, keby boli v tej dobe ponechané v činnosti. Najvyšší to však zariadil tak, aby nebeská Kňažná bola ušetrená od zmyslových pocitov, ktoré sú ináč s pôrodom spojené.
327. Narodila sa čistá a bez poškvrny, krásna a plná dobrotivosti ukazujúc tým, že bola oslobodená od zákona a od podielu na hriechu. Hoci sa skutočne narodila ako iné dcéry Adamove, predsa Jej narodenie bolo sprevádzané takými okolnosťami a podmienkami milosti, že to bolo zo všetkých pôrodov najpodivuhodnejšie a zázračné narodenie a bude večne slúžiť ku sláve Jej Tvorcu. V noci o dvanástej hodine vzišlo toto božské svetlo, oddeľujúc noc Starého Zákona a jeho niekdajšiu tmu od nového dňa milosti, ktorý teraz mal svitnúť. Obliekli Ju a opatrovali ako iné nemluvniatka, hoci Jej duša zotrvávala v Bohu; a zachádzali s Ňou ako s nemluvňaťom, hoci prevyšovala múdrosťou všetkých smrteľníkov, ba i všetkých anjelov. Jej matka nedovolila, aby sa Jej dotýkali iné ruky, než jej; ona sama Ju zabalila do plienok a prítomný pôrodný stav v tom svätej Anne vôbec neprekážal, pretože bola oslobodená od námah, ktoré obyčajne mávajú iné matky pracujúce k pôrodu.
328. Tak teda svätá Anna prijala do svojej náruče Tú, ktorá jej bola dcérou, ale zároveň najdrahocennejším pokladom celého vesmíru, nižšia iba ako Boh, ale vyššia nad všetkých ostatných tvorov. S vrelými slzami radosti obetovala tento poklad Velebnosti Božej v duchu hovoriac: "Pane nekonečnej velebnosti a Moci, Stvoriteľ všetkého, čo jestvuje, tento Plod môjho života, ktorý som z Tvojej štedrosti obdržala, obetujem Tebe s večnou vďakou, lebo si mi ho ráčil darovať bez akejkoľvek mojej zásluhy. Nalož s matkou i dieťaťom podľa svojej najsvätejšej vôle a zhliadni milostivo zo svojho vznešeného trónu na našu nízkosť. Buď naveky požehnaný za to, že si obohatil svet tvorom takým príjemným tvojej veľkodušnosti a za to, že si v Nej pripravil stánok a príbytok pre Večné Slovo
(Múdr. 9, 8). Podávam svoje blahoprianie svojim praotcom a svätým prorokom a v nich celému ľudskému pokoleniu k tejto istej záruke vykúpenia, ktorú si im dal. Avšak ako ja budem môcť náležíte zachádzať s Tou, ktorú si mi dal za dcéru? Ja, ktorá nie som ani hodná byť Jej slúžkou? Ako mám zachádzať s touto archou úmluvy? Udeľ mi, o Pane a Kráľu potrebné osvietenie, aby som poznala Tvoju vôľu a vykonala ju podľa Tvojho zaľúbenia v službách mojej Dcéry."
329. Pán odpovedal svätej žene vnútorne, že navonok má so svojím nebeským dieťaťom zaobchádzať ako iné matky so svojimi dcérami, bez preukazovania Jej nejakej úcty; ale vnútorne nech zachová k Nej úctu a plní voči Nej zákony pravej matky, vychovávajúc Ju so všetkou materinskou láskou a starostlivosťou. Šťastná matka so všetkým súhlasila a používala toto dovolenie a svoje materinské právo, nestrácajúc úctu a tešila sa svojej dcérke, objímala a hladila Ju tak, ako iné matky svoje dcérky. Ale robila to vždy s patričnou úctou, uvedomujúci si skryté tajomstvo, známe iba matke a Dcére. Anjeli strážni tohoto milovaného dieťatka i s veľkým množstvom iných anjelov preukazovali Márii svoju úctu, keď odpočívala v náručí svojej matky, spoločnou nebeskou hudbou, ktorú čiastočne počula tiež svätá Anna. Tisíc anjelov ustanovených za strážcov tejto veľkej Kráľovnej ponúklo sa a oddalo Jej službe. Bolo to tiež po prvýkrát, keď ich nebeská Pani videla v telesnej podobe s ich odznakmi a odevom.
336. Ôsmeho dňa po narodení veľkej Kráľovnej, zostupovali z výšin zástupy najkrajších anjelov v nádhernom oblečení, niesli štít (erb), na ktorom bolo vyryté meno MÁRIA, ktoré žiarilo veľmi jasne. Ukázali sa blahoslavenej matke Anne, povedali jej, že meno jej dcérky má byť MÁRIA, ktoré priniesli z neba a ktoré božská Prozreteľnosť vyvolila a teraz nariadila, aby ho Joachim a ona (Anna) dala ich dieťaťu. Svätica zavolala svojho manžela a zhovárali sa spolu o tomto Božom nariadení, týkajúce sa mena ich dcéry. Prešťastný otec prijal toto meno s radosťou a so zbožnou úctivosťou. Rozhodli sa, že zavolajú svojich príbuzných a kňaza, a potom s veľkou slávnosťou a veselosťou dali svojmu dieťaťu meno MÁRIA. Tiež anjeli oslavovali túto udalosť najsladšou úchvatnou hudbou, ktorú však počula iba matka a jej najsvätejšia dcéra. Tak Najsvätejšia Trojica pomenovala v nebi božskú princeznú v deň jej narodenia a na zemi na ôsmy deň po narodení. Toto meno bolo zapísané do zoznamu iných mien, keď jej matka podľa zákona sa predstavila v chráme, ako budem hovoriť neskoršie. Toto bolo narodenie, akého predtým nikdy nebolo a medzi tvormi už viac nebude. Bolo to najpožehnanejšie narodenie, akého príroda bola schopná, lebo ním prišlo do existencie dieťa, ktorého príchod na svet nielenže bol bez akejkoľvek nečistoty hriechu, ale bol čistejší a svätejší než sú najvyšší Serafíni.
345. Predpis zákona, uvedený v dvanástej kapitole tretej knihy Mojžišovej (Levitikus) nariaďoval, že každá žena, ktorá dala život dcére, má byť dva týždne považovaná za nečistú a má byť v stave očisťovania šesťdesiat dní po pôrode, teda dvojnásobnú dobu, ako sa vyžadovalo v prípade syna. Po dokončení dní očisťovania má sa predstaviť v chráme, aby obetovala ročného baránka za dcéru alebo syna a tiež holúbka alebo hrdličku ako obetu za hriech. Toto sa malo vykonať pred dverami stánku prosiac kňaza, aby ich obetoval Pánovi a modlil sa za ňu, a potom bola pokladaná za čistú. Pôrod svätej Anny bol čistý a nepoškvrnený, ako sa patrilo na jej nebeskú dcéru, kde tiež matka mala podiel v jej čistote. Hoci v dôsledku toho nebolo potrebné zvláštne očisťovanie, svätá Anna sa predsa podrobila povinnosti zákona do posledného bodu. Nepodliehala síce jeho povinnostiam, ale pokladala si to za povinnosť s ohľadom na ľudí.
346. Keď uplynulo šesťdesiat dní očisťovania, svätá Anna sa odobrala do chrámu s mysľou roznietenou vrúcnosťou nesúc v náručí dieťatko, svoju blahoslavenú dcéru. S obeťou predpísanou zákonom a sprevádzaná nespočetnými anjelmi prišla ku chrámovej bráne a hovorila tam s veľkňazom, ktorým bol Simeon, ten obyčajne trávil veľa času v chráme a bol potešený, že sa mu dostala príležitosť vidieť dieťatko Máriu, a to nielen keď bola obetovaná a zasvätená Pánovi v chráme, ale aj pri iných príležitostiach. Hoci tento svätý kňaz nevedel úplne pri všetkých tých príležitostiach o dôstojnosti našej nebeskej Panej, ako neskôr poviem (č. 171
423, 710, 742), predsa vždy cítil v duši veľké pohnutie a akýsi neznámy
pocit, že toto dieťatko je veľké pred Božou tvárou.
347. Svätá Anna mu podala baránka s hrdličkou a ešte niektoré ďalšie dary a so slzami ho pokorne požiadala, aby sa za ňu i za jej dieťa modlil, aby im Pán Boh odpustil všetky poklesky, ktorými sa snáď previnili. Boh zaiste nemal čo odpúšťať dcére a matke, ktoré boli také milosťou plné; ale cítil sa povinný odmeniť tú pokoru, s akou napriek svojej svätosti sa predstavili ako hriešnice. Svätý kňaz prijal obetné dary a jeho duch bol roznietený a pohnutý na neobyčajnú radosť. Dbal o to, aby navonok nič neprejavil, uvažoval v sebe a povedal si: "Aký zvláštny pocit mám vo svojom vnútri? Či sú snáď tieto ženy matkami Mesiáša, ktorý má prísť?" Pohnutý týmto radostným očakávaním preukazoval im veľkú priazeň. Blahoslavená matka Anna vošla do chrámu nesúc svoju presvätú dcérušku na rukách a slziac pohnutím obetovala ju s najvrúcnejšou láskou Pánovi, lebo iba ona na celom svete vedela, aký poklad jej bol zverený.
348. Svätá Anna obnovila sľub, ktorý už predtým zložila, že svoje prvonarodené dieťa venuje chrámu, akonáhle dospeje do patričného veku. Pri tomto obnovení sľubu bola osvietená novými milosťami a ochotou od Najvyššieho a v srdci počula tajný hlas, ktorý ju nabádal, aby splnila svoj
sľub a obetovala svoje dieťatko vo veku troch rokov. Bola to akoby ozvena hlasu najsvätejšej Kráľovnej, ktorá sa svojimi modlitbami dotkla Božieho Srdca, aby sa ozval vo vnútri jej matky. ...
352. So vznešeným dieťatkom sa zachádzalo ako s inými deťmi toho istého veku. Mala obvyklú potravu, ale menej; a tiež Jej spánok bol taký, hoci rodičia dbali o to, aby dlhšie spala. Nebola na ťarchu, ani nikdy neplakala zo samej rozmrzenosti, ako to robievajú iné dietky. Mária bola veľmi roztomilá a nepôsobila nikomu obtiaže. Nebudilo žiaden obdiv, že v tom ohľade nekonala tak, ako iné deti, lebo často plakala a vzdychala (pokiaľ to Jej vek a dôstojnosť ako Kráľovnej a Panej dovoľovali) pre hriechy sveta a za jeho vykúpenie príchodom Spasiteľa. Obyčajne i ako dojča mala príjemný vzhľad zmiešaný s vážnosťou a zvláštnym majestátom, ktorý nikdy neukazoval nejakú detinskosť. Niekedy sa nechala pohladiť, hoci tajným vplyvom a s istou vonkajšou prísnosťou vedela potlačovať nedokonalosť spojenú s takým lichotením. Jej múdra matka Anna opatrovala svoje dieťa s neporovnateľnou starostlivosťou a jemnou nežnosťou; tiež Jej otec Joachim ju miloval ako otec i svätec, aj keď ešte vtedy nevedel o tajomstve, ktoré sa Jej týkalo. Dieťatko zo svojej strany
prejavovalo k nemu zvláštnu lásku, ako k tomu, ktorého poznala ako svojho otca a veľmi milého Bohu. Hoci dovolila otcovi viac prejavovať nežnosť, než iným, Boh predsa však naplnil otca i iných takou zvláštnou úctou a šetrnosťou k Tej, ktorú vyvolil za svoju Matku, že i jeho čistá otcovská láska sa navonok prejavovala s najväčšou skromnosťou a zdržanlivosťou.