Bezvýchodiskové situácie

Častokrát si myslíme, že bezvýchodiskové situácie, ktoré nás privádzajú do zúfalstva, šialenstva a vyčerpania, sú situácie, na ktoré nemáme návod, tie správne nástroje, schopnosti a talent ich bravúrne zvládnuť.

Je to omyl ega, našťastie!

Bezvýchodisková situácia nás vedie k rozvinutiu nejakej našej schopnosti, daru alebo jednoducho našej pravej podstaty, k tomu, aby sme boli pravdiví a žili pravdivo. Vedie nás k novému uvedomeniu, k novým postojom, k novým hodnotám a nepoľaví, kým nás nepresvedčí. Pravda je len jedna a neústupčivá a práve preto cítime veľký tlak života a jeho okolností ako nepriazeň osudu, pretože sme tlačení samotným životom byť pravdiví stále, na 100% a byť stále tým, kým v skutočnosti sme. Život beží a víri sa v kruhoch zmien. Strháva nás alebo nežne nesie. Ale nenechá nás na pokoji.

Takže nie je podstatné vedieť to či ono, mať tých správnych priateľov, vzhľad, úspory, vzdelanie a čo ja viem, čo ešte, aby ste sa ochránili pred životnými zmenami. Tie prídu tak či tak. A je jedno koľko kníh a požehnaní ste od koho dostali, život to nezaujíma, chce vaše pravdivé ja. Áno, to je u každého iné a preto je zbytočné sa porovnávať a žiť podľa návodov iných. To vám nebude fungovať a život vás o to silnejšie strhne z tejto cesty, po dobrom či po zlom.

Život nás vždy strhne z nesprávnej cesty, i keď z pohľadu iných, to môže byť vysnená cesta. Ak nie je naša, prídu turbulencie!

A tak je vlastne nemožné v tomto živote zablúdiť. Je to tak jednoduché. Môžeme cestu predčasne zakončiť, ale zablúdiť? Nie. Sme chránení viac ako si myslíme. A pozor, cestou tu nemyslím, iba vonkajšie voľby, ako práca, vzťahy a pod... ide o hlboké vnútorné nastavenie, hodnoty, ktoré si v sebe nesieme a vieru, akú máme, to je tá skutočná životná cesta a vonkajšie okolnosti sú prostriedkom nás prebúdzať a posúvať k nám samotným.