Byť pevným pilierom

Byť pevným pilierom pre mňa znamená byť pevným pilierom hodnôt, pre ktoré sme sa rozhodli, ktoré žijeme celým telom a celou dušou. Je to náš zmysel života, ktorý nás celých presakuje a vyžaruje z nás.

Nie je to o dosahovaní vonkajších výsledkov. Podstatné je udržanie naladenia vo svojom vnútri. Niektoré duše si zvolia cestu odvahy, alebo odpustenia, súcitu, krásy, hravosti, vášne, slobody, pravdy, tvorivosti... pomenovania sú len orientačné, pretože každá duša má svoju vlastnú božskú vibráciu, ktorú buď žije alebo si ju nechá vziať svetom naokolo.

Nie je dôležité byť neustále v naladení, ale je dôležité vedieť, aký je ten náš pocit zo života, ktorý chceme mať a zároveň i vyžarovať. Má to byť akási pevná kotva ku ktorej sa vraciame ako ku svetlu lásky, ku skutočnej podstate, jednoducho je to hodnota, ktorá pretrváva, pretože nás utvára. A stojí za ňu i zomrieť. Predovšetkým v podobe smrti falošného ega - rolí, masiek...

Aká je teda tá naša pravá hodnota, ktorá vytvára nás ako pilier medzi nebom a zemou?

To je otázka zmyslu života a tá sa nedá jednoznačne vyjadriť slovami, ale každý si môže tú svoju hodnotu - pilier nacítiť a žiť. Nikto iný vám nepovie, kade vedie vaša cesta. Iba vaša duša vie, čím je v tomto pozemskom bytí.

Každý máme iný osud a nie je možné jednoznačne povedať ako to funguje, pretože u každého je to trochu inak a a za iných okolností žije či začne žiť svoje svetlo.

Zranenie môže byť kĺúč

Zranenie akéhokoľvek druhu, ale najmä to, ktoré nás poznačí tkz. na celý život alebo opakujúce sa zranenia ako v začarovanom kruhu či akékoľvek zásadné zranenia z detstva sú vždy dobrým vodítkom k tomu, čo v nás leží za poklad. Nejde ani tak o vonkajší prejav zranenia, ale o našu reakciu a presvedčenia, ktoré sme si kvôli tomu vytvorili. A najmä akým spôsobom nás dané zranenie poznačilo.

Príklady

Napr. niekoho podceňovanie vo výkonoch v detstve vyhecuje k chorobnej súťaživosti, iného k ústupčivosti a pasivite. Poklad u oboch osôb môže byť skrytý v zdravom sebavedomí a sebapresadzovaní alebo ešte skôr v správnom pochopení, čo je skutočný úspech.

Narcistické alebo kritické matky často majú dcéry s poruchami príjmu potravy či so sklonmi k sebapoškodzovaniu.  A tieto dcéry sa môžu napr. stať pilierom svetla skutočnej ženskej krásy a sebalásky, ak vyliečia samé seba.

Fyzické násilie v rodine môže časom urobiť osobu dokonale citlivú na dotyky, ktorá vie veľmi dobre rozlišovať čo je a čo nie je láskyplný dotyk. Podobne pri sexuálnom násilí, kedy sa po vyliečení môže stať osoba plne vedomá skutočnej sily a hĺbky sexuality. 

Nevytvárajme si však na seba nátlak a nedávajme si ciele, na akej úrovni by sme už mali byť, pretože tak môžeme iba znecitlivieť a iba naoko sa posunúť ďalej, len aby sme budili dojem osoby, ktorá to už má všetko "poriešené". To nebudeme mať nikdy. Ide skôr o schopnosť obsiahnuť celé spektrum a nájsť cestu k tomu dobrému, ktoré vyváži to zlé, čo sme zažili.

Ak je bolesť veľmi veľká a my ležíme v bažine, chceme dosiahnuť vrchol svetla, pretože iba tak vyrovnáme bolesť, ktorú sme zažili. Čím hlbšie, tým vyššie. Je to prosté. Vyladenie extrémov a rovnováha je dosiahnutá až prežitím oboch pólov, aby sme obsiahli celé spektrum a mohli sa v ňom vedome a slobodne pohybovať. A zároveň dokážeme uzemniť do tohto sveta svetlo - hodnotu, ktorú stelesňujeme a máme prežitú.

"Nie však zranenie je dôvod nášho svetla, ale svetlo privolá tmu, aby spoznalo, že je svetlom."