Jakubovo protoevanjelium

1.

V dvanástich pokoleniach Izraela žil človek menom Jáchym, veľmi bohatý človek, ktorý prinášal Bohu dvojitý dar. Pritom hovorieval: "Nech z môjho bohatstva dostane celý národ, mne nech to slúži k odpusteniu (hriechov), aby sa Hospodin zmiloval." Nastal veľký deň Pána, kedy synovia Izraela prinášali svoje dary. Tu sa proti Jáchymovi postavil Ruben, ktorý povedal: "Nie je možné, aby si ako prvý priniesol dary, veď si ešte nedaroval Izraelu potomka." Jáchym sa veľmi zarmútil a začal prezerať rodokmeny Izraela. Pritom si hovoril: "Pozriem sa, či som jediný medzi dvanástimi rodmi Izraela, kto mu nedaroval pomomstvo." A keď si rodokmeny prehliadol, zistil, že všetci spravodliví zanechali Izraelu potomstvo. Spomenul si na Abraháma, ktorému daroval Boh v posledných dňoch syna Izáka. Tu sa Jáchym veľmi zarmútil a nevrátil sa ku svojej manželke, ale odišiel na púšť, kde si postavil stan a postil sa tam 40 dní a 40 nocí. Pritom si hovoril: "Nebudem jesť ani piť, dokiaľ ku mne nezostúpi Pán. Mojou potravou a nápojom bude modlitba."

2.

A jeho manželka Anna horko plakala a hovorila: "Oplakávam svoje vdovstvo a svoju bezdetnosť." Ale nastal veľký Pánov deň a Judit, jej slúžka, jej povedala: "Ako dlho budeš mučiť svoju dušu? Veď nastal veľký Pánov deň a ty nesmieš plakať! Vezmi si čelenku, ktorú mi dala moja pani za prácu, veď ja som slúžka a nemôžem nosiť znak kraľovania." Anna jej na to povedala: "Odíď odo mňa, ja to nebudem robiť, veď Hospodiť ma ponížil. Čo ťa pokušiteľ priviedol k tomu, aby si ku mne prišla a ja sa spolu s tebou dopustila hriechu?" Judit jej odpovedala: "Prečo ťa mám prehovárať. Hospodin uzavrel tvoje lono, aby si nedala Izraelu potomka." Tu sa Anna veľmi zarmútila, ale vyzliekla si svoje šaty, okrášlila si hlavu, odela sa do drahocenných šatov a odišla do záhrady, kde sa prechádzala do deviatej hodiny. Potom uvidela vavrín, sadla si pod neho a začala sa modliť k Pánovi so slovami: "Bože našich otcov, požehnaj mi a vysliš moju modlitbu, tak ako požehnal Sáru a daroval jej syna Izáka."

3.

A keď potom zdvihla oči k nebu, uvidela hniezdo vrabca a začala plakať. Tu povedala: "Je mi smutno. Ach, kto ma porodil? Ktoré lono ma priviedlo na svet? Veď som sa stala prekliatou medzi synmi Izraela a s výsmechom ma vyhnali z chrámu. Je mi ťažko, veď komu som podobná? Nepodobám sa nebeskému vtáctvu, veď i jemu dávaš ty, Hospodin, potomstvo. Nie som podobná zvieratám, lebo i im dávaš, Pane, potomstvo. Nie som podobná ani tej vode, veď i voda prináša pred tebou svoje plody, Hospodin. Ach, je mi smutno a komu sa podobám? Nie som podobná ani zemi, ktorá po určitej dobe prináša plody a oslavuje teba, Pane."

4.

Tu sa pred ňou objavil anjel Pána, ktorý jej povedal: "Anna, Anna, Pán vyslyšal tvoju modlitbu. Počneš a porodíš a o tvojom potomstve budú hovoriť po celom svete." Anna odpovedela: "Ako je živý Hospodin, môj Boh, ak porodím syna alebo dcéru, darujem ho môjmu Pánovi a moje dieťa mu bude slúžiť po celý svoj život." Tu prišli dvaja poslovia a povedali jej: "Tvoj manžel Jáchym prichádza so svojimi stádami." Veď sa mu zjavil anjel a zvestoval mu: "Jáchym, Jáchym, Boh vyslyšal tvoju modlitbu. Odíď odtiaľto, lebo tvoja manželka Anna počne vo svojom lone. Tu Jáchym odišiel a prikázal svojim pastierom: "Priveďte desať čistých baránkov bez poškvrny, ktoré obetujem Hospodinovi, svojmu Bohovi, a priveďte mi dvanásť mladých teliatok, ktoré budú pre kňazov a starších, a sto kozliat pre celý národ." A tu Jáchym prichádzal so svojimi stádami. Keď Anna, ktorá stála pri bráne, uvidela, že sa Jáchym blíži, pribehla k nemu a objala ho. Potom povedala: "Teraz už viem, že ma Hospodin požehnal. Bola som vdovou a teraz nie som, bola som bez dieťaťa a teraz počnem." A Jáchym v ten deň obdržal pokoj pre svoj dom.

5.

Ráno potom priniesol svoje dary a povedal: "Ak sa pán nado mnou zľutoval, tak mi to zlatá doska kňaza zjaví." A priniesol Jáchym svoje dary a keď pristúpil k oltáru Pána, díval sa neustále na dosku a nevidel na sebe hriechu. Potom Jáchym povedal: "Teraz už viem, že sa Hospodin nado mnou zľutoval a odpustil mi všetky hriechy." Potom vyšiel ospravedlnený z chrámu a odišiel do svojho domu. Keď uplynuli určené mesiace, Anna v deviatom mesiaci porodila a spýtala sa pôrodnej baby: "Koho som porodila?" Ona jej odpovedala: "Dcéru." Tu Anna povedela: "Dnes sa vyvýšila moja duša a darovala Dcéru." Po niekoľkých dňoch sa Anna zotavila, kojila svoju dcérku a pomenovala ju Mária.

6.

Dieťa silnelo zo dňa na deň. Keď bolo Márii 6 mesiacov, postavila ju matka na zem, aby skúsila, či môže stáť. Tu (Mária) prešla 7 krokov a vrátila sa ku svojej matke. Matka ju vzala na ruky a povedala: "Ako je živý Hospodin, môj Boh, ty nebudeš chodiť po tejto zemi, pokiaľ ťa neprivediem do Pánovho chrámu." Potom prichystali zvláštne miesto, kde mala dcérka spať a zakázali tam nosiť čokoľvek nečisté. A Anna pozvala nepoškvrnené judské dievčatá, aby sa o dieťa starali. Keď malo dievča rok, Jáchym vystrojil veľkú hostinu, pozval kňazov, znalcov zákona, starších i všetok izraelský ľud. Priniesol dieťa pred kňaza a a tí mu požehnali slovami: "Nech požehná Boh našich otcov toto dieťa, aby sa jeho meno oslavovalo vo všetkých pokoleniach." A národ odpovedal: "Nech sa tak stane." Potom Jáchym odniesol dcérku pred velekňazov, ktorí ju požehnali so slovami: "Všemocný Bože, zostúp k tomuto dieťatu a daj mu najväčšie a večné požehnanie." Potom Anna odniesla dieťatko na čisté miesto, kde spávalo a nakojila ho. A Anna spievala túto pieseň pred Hospodinom: "Zaspievam pieseň Pánovi, ktorý ku mne zostúpil a zbavil ma od úkladov nepriateľov. On mi daroval plod svojej spravodlivosti, jediný a tak veľmi významný pred Jeho očami. Kto oznámi Rubenovým synom, že Anna kojí? Čujte to, dvanásť pokolení Izraela, Anna kojí!" A keď sa hostina skončila, hostia sa rozišli, radovali sa a chválili Boha Izraela.

7.

Mesiace utekali a dieťaťu bolo dva roky. Tu Jáchym povedal: "Odnesieme ju do Hospodinovho chrámu, aby sme splnili sľub, aby sa na nás Hospodin nerozhneval, neodvrhol nás a tak sa náš dar nestal nedôstojným." Anna odpovedala: "Počkáme do tretieho roku dieťaťa, aby nezačalo hľadať otca alebo matku." Jáchym jej odpovedal: "Počkáme." A keď bolo dieťaťu tri roky, povedal Jáchym: "Pozvite nepoškvrnené Judské dcéry, ktoré vezmú svietniky, ktorými budú svietiť, aby s dieťa zamilovalo vo svojom srdci Pánov chrám a nevrátilo sa späť." A učinili tak na ceste, ktorá viedla do chrámu. Kňaz dieťa prijal, pobozkal ho, požehnal a povedal: "Pán požehná tvoje meno vo všetkých pokoleniach, lebo skrze teba dá Hospodin v posledných dňoch vykúpenie synom Izraela." A posadil Máriu na tretí stupienok oltára. Tu na ňu zostúpila Pánova milosť, radosťou skákala a celý izraelský národ si ju zamiloval.

8.

Jej rodičia odišli, divili sa a chválili Pána, že sa s nimi dieťa nevrátilo. Mária prebývala v chráme ako holubica a potravu prijímala z rúk anjela. Keď jej bolo dvanásť rokov, kňazi sa začali radiť a hovorili: "Márii je už dvanásť rokov a je v Božom chráme. Čo s ňou máme robiť, aby nejak nepoškvrnila svätyňu?" A povedali velekňazovi: "Ty stojíš pred Hospodinovým oltárom, vojdi (tam) teda a modli sa za ňu a čo ti Pán zjaví, čo urobíme." A velekňaz si obliekol liturgické rúcho, vošiel do velesvätyne a modlil sa za ňu. Tu sa mu zjavil Hospodinov anjel a povedal mu: "Zachariáš, bež a zvolaj vdovcov z národa. Tí nech prinesú svoje palice a koho Pán označí, toho sa stane ženou (a zachová panenstvo)." Poslali teda po Judey poslov, Pánova poľnica znela a všetci sa začali schádzať.

9.

Jozef odložil sekeru a tiež prišiel na miesto, kde sa zhromaždili. Keď sa všetci zišli, odobrali sa k velekňazovi a niesli svoje bakule. On palice vzal, vošiel do svätyne a tam sa modlil. Keď sa pomodlil, vzal palice, vyšiel von a každému vrátil jeho bakuľu podľa označenia, ktoré na nich boli. Poslednú palicu si vzal Jozef a tu z bakule vyletela holubica a vo svojej sláve letela k Jozefovi. Tu kňaz povedal: "Ty si bol vybraný, aby si k sebe prijal a ochraňoval dievča Pána." Ale Jozef sa bránil. "Ja mám synov, som starý a ona je mladá. Ja nechcem byť na smiech synom Izraela." Kňaz mu odpovedal: "Boj sa Boha a spomeň si, ako potrestal Dátana, Abirama a Kóracha, keď sa zem otvorili a oni ňou boli pre neposlušnosť pohltení." Tu sa Jozef vyľakal a vzal si Máriu, aby sa o ňu staral. A Jozef Márii povedal: "Vzal som ťa z Pánovho chrámu a teraz zostaneš v mojom dome. Ja odchádzam za tesárskou prácou a potom (pokiaľ to Pán uzná za vhodné) sa k tebe vrátim. Boh ťa ochraňuj!"

10.

Vtedy sa kňazi radili a hovorili: "Ušijeme pre Pánov chrám oponu." A velekňaz povedal: "Priveďte čisté panny z Dávidovho rodu." Sluhovia šli, hľadali a našli sedem dievčat. A velekňaz si spomenul na mladú Máriu, ktorá pochádzala z Dávidovho rodu a bola čistá pred Bohom. Sluhovia šli a priviedli ju. A uviedli dievčatá do Hospodinovho chrámu. Tu velekňaz povedal: "Hoďte los, komu pripadne: zlatá, biela, ľanová, hodvábná, indigová, červená a fialová niť." Márii vyšla červená a fialová niť. Ona ich vzala a vrátila sa do svojho domu. V tej dobe bol Zachariáš nemý, preto ho nahradzoval Samuel (dokiaľ Zachariáš znovu nezačal hovoriť). Mária vzala červenú niť a začala priasť.

11.

A keď vzala džbán a šla pre vodu, započula: "Buď pozdravená, milosti plná! Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami." Tu sa začala obzerať, aby zistila, odkiaľ vychádza ten hlas. Vystrašene sa vrátila domov, postavila džbán na zem, vzala fialovú niť a začala priasť. Tu sa pred ňou stál Pánov anjel a povedal jej: "Neboj sa, Mária, pretože si obdržala milosť u Pána a počneš podľa Jeho slova." Ona, keď to počula, premýšľala a hovorila sama sebe: "Skutočne počnem zo Živého Boha a porodím tak ako každá žena?" A anjel povedal: "Nie tak, Mária, ale moc najvyššieho ťa zatieni, lebo svätý, ktorý sa z teba narodí, bude nazývaný Synom najvyššieho. Dáš mu meno Ježiš, lebo On spasí svoj národ." Mária povedala: "Som služobnica Pána, nech sa stane podľa tvojho slova."

12.

Mária dokončila pradenie červenej a fialovej nite a odniesla ich velekňazovi. Velekňaz jej požehnal a povedal: "Boh vyvýšil tvoje meno a ty budeš požehnaná v národoch zeme." Mária sa zaradovala a šla ku svojej príbuznej Alžbete. Keď prišla ku dverám, Alžbeta to započula, prestala priasť červenú niť a bežala ku dverám. Keď ich otvorila, uvidela Máriu, pozdravila ju a povedala: "Ako je to možné, že ku mne prišla Matka môjho Pána? Hľa, dieťa, ktoré vo mne prebýva, sa pohlo a pozdravilo ťa." Ale Mária nepochopila tajomstvo, ktoré jej zjavil archanjel Gabriel. Zdvihla oči k nebu a povedala: "Kto som ja, Pane, že ma oslavujú všetky národy zeme?" A ostala u Alžbety tri mesiace. Medzitým sa sa jej brucho deň zo dňa zväčšovalo a Mária sa vrátila so strachom k sebe domov a ukrývala sa pred synmi Izraela. A bolo jej 16 rokov, keď nastali tieto udalosti.

13.

A nastal už šiesty mesiac jej tehotenstva. Vtedy sa Jozef vrátil domov z tesárskych prác a uvidel ju tehotnú. Udrel sa po tvári, padol na zem a horko zaplakal. A hovoril: "Ako sa môžem teraz obrátiť k Hospodinovi, môjho Bohu? Ako sa môžem teraz modliť za túto Pannu, ktorú som priviedol ako pannu z chrámu a nedokázal som ju ochrániť? Kto ma oklamal? Kto spôsobil zlo môjmu domu a poškvrnil pannu? Nestalo sa mi to isté ako Adamovi?! Veď vtedy, keď Adam oslavoval Pána, objavil sa had, ktorý uvidel Evu osamote a oklamal ju. A to sa stalo i mne." A Jozef vstal, zavolal si Máriu a povedal jej: "Ty si bola pod Božou ochranou. Čo si však učinila, že si zabudla na Pána, svojho Boha? Prečo si poškvrnila svoju dušu ty, ktorá si vyrastala vo velesvätyni a prijímala si pokrm anjela?" Ona horko zaplakala a povedala: "Ja som čistá a muža som nepoznala." Jozef jej odpovedal: "A odkiaľ je dieťa v tvojom lone?" Ona odpovedala: "Ako je živý Hospodin, môj Boh, neviem odkiaľ."

14.

Jozef sa vyľakal a jej slová ho uspokojili. Potom začal premýšľať, čo s ňou má robiť. A povedal si: "Ak zatajím jej hriech, stanem sa porušiteľom Zákona, a ak ho vyjavím synom Izraela, vydám na smrť nevinnú krv. Čo s ňou mám robiť? Prepustím ju tajne z domu." A nastala noc. Anjel Pána sa zjavil Jozefovi vo sne a povedal: "Nemaj strach kvôli Panne, lebo to, čo je v jej lone, pochádza od svätého Ducha. Ona porodí Syna a ty ho nazveš Ježiš. A on spasí svoj národ od trestov a hriechov." Jozef sa prebudil, chválil Boha Izraela za milosť, ktorú mu zoslal a Máriu neprepustil.

15.

Vtedy k nemu prišiel znalec Zákona Ananiáš a spýtal sa: "Prečo si nebol na zhromaždení?" Jozef odpovedal: "Som unavený z cesty a chcel som si prvý deň odpočinúť." Keď sa Ananiáš vracal, uvidel tehotnú Máriu. Bežal k velekňazovi a povedal mu: "Jozef, ktorého považuješ za spravodlivého, sa prehrešil proti zákonu." Velekňaz sa spýtal: "Čo sa stalo?" A znalec Zákona Ananiáš odpovedal: "Pannu, ktorú prijal z chrámu Pána, poškvrnil, zhanobil manželstvo a nepovedal o tom synom Izraela." Velekňaz sa spýtal: "To učinil Jozef?" A Ananiáš odpovedal: "Pošli tam sluhov a uvidíš, že je tehotná." Velekňaz teda poslal sluhov, oni ju uvideli a videli, že správa o jej tehotenstve je pravdivá. Priviedli ju i s Jozefom na súd. A velekňaz sa spýtal: "Mária, čo si to učinila? Prečo si poškvrnila svoju dušu a zabudla na Hospodina, svojho Boha? Ty si prebývala vo velesvätyni a prijímala si pokrm od anjela. Ty si počula spev jeho úst a radovala si sa z toho. Prečo si tak učinila?" Ona horko zaplakala a povedala: "Ako je živý, Hospodin, môj Boh, som pred ním čistá a muža som nepoznala." Velekňaz sa obrátil k Jozefovi: "Prečo si to učinil?" Jozef odpovedal: "Ako je živý, Hospodin, môj Boh, som pred ním čistý." Ale velekňaz povedal: "Nevydávaj krivé svedectvo, ale hovor pravdu! Poškvrnil si manželstvo a neoznámil si to synom Izraela. Nesklonil si svoju hlavu pred rukou Pána, aby požehnal tvoje potomstvo." A Jozef mlčal.

16.

A velekňaz povedal: "Vydaj pannu, ktorú si prijal z Hospodinovho chrámu." Jozef zaplakal. Potom velekňaz povedal: "Dám vám napiť vodu usvedčenia pred Pánom a Boh zjaví vaše hriechy pred vašimi očami." A vzal vodu, dal napiť Jozefovi, poslal ho na horu, on sa vrátil a voda mu neuškodila. Velekňaz dal piť i Márii, poslal ju na horu, ona sa vrátila a voda jej neuškodila. Vtedy sa ľudia veľmi divili, lebo na nich nebol zjavený hriech. Tu povedal velekňaz: "Ak Hospodin Boh nezjavil váš hriech, ja vás súdiť nebudem." A prepustil ich. Jozef vzal Máriu, šiel domov, chváli Hospodina a radoval sa.

17.

Vtedy vyšlo nariadenie cisára Augusta, aby sa uskutočnil súpis v judskom Betlehéme. A Jozef povedal: "Zapíšem svojich synov. Ale čo mám urobiť s touto pannou? Ako ju mám zapísať? Ako manželku? To sa hanbím. Ako dcéru? Ale všetci synovia Izraela vedia, že nie je mojou dcérou. Nech ukáže Hospodinov deň, čo je Pánova vôľa." A posadil ju na osedlaného osla, ktorého viedol jeden z Jozefových synov a Jozef s druhým synom šli za nimi. A keď prešli tri míle, Jozef sa ohliadol a uvidel, že je smutná a myslel si, že dieťa, ktoré sa v nej nachádza, ju zarmucuje. A potom sa zasa znovu pozrel a videl, že je veselá. Tu sa jej spýtal: "Mária, ako to, že chvíľu vidím tvoju tvár veselú a chvíľu smutnú?" A Mária Jozefovi odpovedala: "Pretože vidím pred očami dva národy. Jeden plače a narieka a druhý sa raduje a veselí." Keď prešli polovicu cesty, povedala Mária Jozefovi: "Daj ma dole z osla, pretože dieťa, ktoré nosím, mi bráni v ceste." A on ju dal dole z osla a povedal jej: "Kam ťa mám odviesť, aby som ukryl tvoju hanbu? Veď tu je pustatina."

18.

A našiel tam jaskyňu. Priviedol ju tam, zanechal tam s ňou svojich synov a šiel hľadať pôrodnú babicu z blízkeho Betlehéma. A Jozef šiel, ale nemohol sa pohnúť. A keď sa pozrel do vzduchu, uvidel, že vzduch sa nehýbe. Pozrel na nebeskú klenbu a videl, že sa nehýbe a nebeské vtáctvo sa zastavilo v lete. Pozrel na zem a videl postavený hrniec a robotníkov, ktorí okolo ležali, ale tí, ktorí jedli, nejedli, tí, ktorí si brali, si nebrali a tí, ktorí už kládli potravu k ústam, ju neprijímali, ale tváre všetkých boli obrátené k nebu. A uvidel ovce, ktoré hnali, ale ktoré stáli. A pastier zdvihol ruku, aby ich hnal, ale ruka zostala natiahnutá. A pozrel na rieku a videl, že kozlovia, ktorý sa dotýkali vody, nepili a všetko sa v tej chvíli zastavilo.

19.

A uvidel ženu, ktorá schádzala z hory a spýtala sa ho: "Kam ideš človeče?" On jej odpovedal: "Hľadám pôrodnú babicu." Ona sa ho miesto odpovedi spýtala: "Ty si z Izraela?" On odpovedal: "Áno." Ona povedala: "A kto je tá, ktorá rodí v jaskyni?" On odpovedal: "Je so mnou zasnúbená." Ona sa spýtala: "Ona nie je tvojou ženou?" Vtedy povedal: "Je to Mária, ktorá vyrástla v Hospodinovom chráme. Ja som ju losom obdržal za manželku, ale ona nie je mojou ženou, ale počala z Ducha svätého." A babica sa ho spýtala: "Je to pravda?" Jozef jej povedal: "Poď a pozri sa." A pôrodná babica šla za ním. A keď sa zastavili pri jaskyni, v jaskyni sa objavil žiarivý oblak. Tu babica povedala: "Moja duša sa raduje, veď moje oči uvideli zázrak. Hľa, narodila sa spása Izraela." Vtedy sa oblak vzdialil od jaskyne a z jaskyne zažiarilo také svetlo, že ho nemohli zniesť. Ale po malej chvíli svetlo ustalo a uvideli chlapca, ktorý opustil lono matky a prijímal jej mlieko. A babica sa zaradovala a povedala: "Toto je môj veľký deň, veď som videla nevídané." A keď vyšla z jaskyne, uvidela Salome a povedala jej: "Salome, chcem ti povedať o podivuhodnom zázraku: Panna porodila a zachovala svoje panenstvo." A Salome povedala: "Ako je živý, Hospodin, môj Boh, pokiaľ nevložím svoj prst a nepreverím jej panenstvo, neuverím, že panna porodila."

20.

A len čo vložila Salome svoj prst, zhrozila sa a zvolala: "Beda mojej nevere, lebo som sa odvážila pokúšať Boha. A moja ruka je ako v ohni." Padla na kolená pred Hospodinom a modlila sa: "Hospodin, Bože mojich otcov, spomeň si, že som zo semena Abraháma, Izáka a Jakuba a nepotupuj ma pred synmi Izraela, ale neodnímaj mi svoju milosť pre svojich úbohých. Veď ty vieš, že som ti slúžila a túžila po tvojej odmene." Tu pred ňou stál Hospodinov anjel a povedal jej: "Salome, Hospodin ťa vyslyšal. Natiahni svoju ruku k dieťaťu a uchop ho. Vtedy dosiahneš uzdravenie a radosť." A Salome pristúpila k dieťaťu, vzala ho na ruky a povedala: "Klaniam sa, veď sa narodil veľký kráľ Izraela." A tu bola Salome uzdravená a vyšla zachránená z jaskyne.

21.

A Jozef sa pripravoval na odchod do Judska. Ale v judskom Betlehéme bol veľký smútok, pretože prišli mágovia, ktorí sa pýtali: "Kde sa narodil judský kráľ? Veď my sme videli na východe Jeho hviezdu a šli sme, aby sme sa pred ním poklonili." Keď to započul Herodes, rozhneval sa a poslal svojich sluhov za mágmi. Potom zvolal velekňazov a pýtal sa ich, kde sa podľa slov  Písma má narodiť Kristus? Oni odpovedali: "V judskom Betleheme, lebo tak je písané." On ich potom prepustil. Potom sa pýtal mágov a povedal im: "Aké znamenie ste videli o narodení Krista?" Mágovia odpovedali: "Videli sme veľkú hviezdu, ktorá žiarila medzi hviezdami tak, že takmer zanikal ich svit. Tak sme poznali, že sa narodil Král Izraela a šli sme, aby sme sa pred ním poklonili." Herodes povedal: "Choďte a hľadajte. A keď nájdete, povedzte mi to, aby som sa i ja pre Ním poklonil." Mágovia šli. A hviezda, ktorú videli na východe, šla pred nimi, pokiaľ neprišli ku jaskyni a nezastavili sa pred jej vchodom. A mágovia videli chlapca a jeho matku Máriu. Otvorili teda svoje poklady a darovali dieťaťu zlato, kadidlo a myrhu. A keď dostali pokyn od anjela, nevrátili sa do Judska, ale odišli inou cestou do svojej zeme.

22.

Vtedy Herodes pochopil, že ho mágovia oklamali. Rozhneval sa a poslal vrahov so slovami: "Zabite chlapcov od dvoch rokov a mladších." A keď Mária počula, že zabíjajú chlapcov, vyľakala sa, vzala svoje dieťa, ktoré ovinula plienkami a položila ho do jaslí pre vola. A keď Alžbeta počula, že hľadajú Jána (jej syna), vzala ho a odišla na horu. A hľadala miesto, kde by ho ukryla, ale nenašla. Tu zvolala silným hlasom: "Božia hora, nechaj vojsť matku so synom." A hora sa otvorila a pustila ich. A svetlo im svietili a Hospodinov anjel bol s nimi, aby ich chránil.

23.

Herodes v tej dobe hľadal Jána a poslal sluhov ku Zachariášovi. Tí sa ho spýtali: "Kde si ukryl svojho syna?" On odpovedal: "Ja som Boží služobník, ktorý prebýva v chráme a neviem, kde je môj syn." Sluhovia šli a povedali to Herodovi. A Herodes hnevlivo zvolal: "Jeho syn bude kráľom Izraela!" A opäť k nemu poslal sluhov, aby sa ho spýtali: "Povedz pravdu, kde je tvoj syn? Inak vedz, že tvoj život je v mojej moci." A Zachariáš odpovedal: "Ja som Boží svedok. Ak preleješ moju krv, Hospodin prijme moju dušu, lebo preleješ pred chrámom nevinnú krv." A na sklonku dňa bol Zachariáš zabitý, ale synovia Izraela nevedeli, kto ho zabil.

24.

A v dobe obradu bozkávania sa kňazi zišli, ale Zachariáš k nim neprišiel s požehnaním. A kňazi stáli a čakali na Zachariáša, aby dokončili modlitbu a oslávili Najvyššieho. Ale pretože sa neobjavil, všetci sa začali báť. A jeden z nich sa odvážil vstúpiť do svätyne a uvidel pri oltári vyliatu krv a hlas mu zvestoval: "Zachariáš je zabitý a jeho krv nezmizne dovtedy, kým nebudem pomstená." Keď počul tieto slová, kňaz sa vyľakal, vyšiel von a povedal o tom ostatným kňazom. Oni sa rozhodli vojsť a uvideli, čo sa tam stalo. A steny chrámu stonali a kňazi si roztrhali svoje rúcha, ale jeho telo nenašli, len krv, ktorá bola ako kameň. Plní hrôzy vyšli von a národu oznámili, že Zachariáš bol zabitý. Keď to počuli všetky pokolenia národa, všetci ľudia plakali a trúchlili za ním tri dni a tri noci. Po tých troch dňoch sa kňazi začali radiť, kto bude miesto neho a los padol na Simeona. A to jemu bolo zvestované Duchom svätým, že nezomrie skôr, kým nepozná živého Krista.

25.

"A ja, Jakub, ktorý som napísal v Jeruzaleme toto rozprávanie, som sa v dobe prenasledovania ukrýval v púšti až do tej doby, kým Herodes nezomrel a prenasledovanie v Jeruzaleme neutíchlo. Oslavujem Hospodina, Boha, ktorý mi daroval múdrosť, aby som to všetko zapísal. Kiež je jeho milosť na všetkých tých, ktorí sa boja nášho Pána, Ježiša Krista."