5 indických kóš - Panča-kóša

Kóša je v sanskrite "obal / vrstva" (ako ochranný obal okolo niečoho). Naša bytosť podľa starého indického učenia pozostáva z vrstiev, ktoré sa môžeme naučiť vnímať. Teda vnímame viac ako len svoje telo, ktoré predstavuje prvú vrstvu.
Kóše sú pôvodne upanišadové/Vedānta učenie. Najstarší a najznámejší zdroj je Taittirīya Upaniṣad, časť Ānandavallī, kde sa vrstvy opisujú ako postupné "vnútorné ja": annamaya → prāṇamaya → manomaya → vijñānamaya → ānandamaya. V tradičnej Advaita Vedānte sú kóše aj metóda rozlišovania ("nie som len toto…").
Viac o učení kóš sa dozvieme cez štúdium Taittirīya Upaniṣady (Ānandavallī) s výkladom (bhāṣya), vedāntske texty, ktoré používajú kóše ako praktickú analýzu "ja" (napr. Pañcadaśī).
5 vrstiev našej bytosti - 5 kóš
1) Annamaya-kóša (vrstva "z jedla", telo)
Starostlivosť:
-
Miernosť a jednoduchosť v strave a režime. Haṭhayoga-pradīpikā priamo menuje prekážky: najmä prejedenie, rozptyľovanie a nestálosť.
-
Čistota a "šetrná strava" ako disciplína. V Haṭhayoga-pradīpikā sa medzi zásadami správania uvádza aj mitāhāra (striedma/primeraná strava) a śauca (čistota).
Keď je annamaya preťažená (prejedanie, málo spánku, chaos), prāṇa aj myseľ sa ľahšie "rozlejú" - roztekanosť mysle a energie
2) Prāṇamaya-kóša (vrstva prāṇy, "jemné nesenie" života)
Toto je najbližšie k tomu, čo nazývame "pole okolo mňa": prāṇa nie je len mechanické dýchanie, ale "živosť", ktorá vie byť prežívaná ako prúd, obal, vlna, vitalita v tele.
Starostlivosť:
-
Haṭhayoga-pradīpikā opisuje reguláciu prāṇy a zdôrazňuje každodenné cvičenie s čistým zámerom
-
V Haṭhayoga-pradīpikā sa uvádza striedanie nádychu/výdychu cez "mesiac" a "slnko" (ľavá/pravá nosná dierka) ako základná práca s prāṇou. Nesiliť a neprepínať!
3) Manomaya-kóša (myseľ, emócie, obrazy)
Tu sa rieši citlivosť na ľudí, prostredie, "energetické" dojmy: tradičné texty to často formulujú ako zmysly + myseľ.
Starostlivosť:
-
Pratyāhāra (stiahnutie zmyslov). Patañjali opisuje pratyāhāru ako stav, keď sa nestotožňujeme so zmyslami, vláda nad zmyslami. To je klasická ochrana pred zahltením.
-
"Korytnačka" z Bhagavadgīty. Korytnačka ako obraz ochrany: stiahnuť zmysly dovnútra, keď treba a tým zostať v rovnováhe.
-
Nestrážiť len telo, strážiť aj "pozornosť"
Štyri kľúče pre upokojenie mysle (maitrī/karuṇā/muditā/upekṣā). Patañjali ich dáva ako spôsob "čistenia" mysle v kontakte so svetom:
maitrī (मैत्री) – priateľskosť, láskavosť
Postoj k šťastným a k tomu, čo je dobré: "prajem dobro", bez závisti.
karuṇā (करुणा) – súcit
Postoj k trpiacim: "nech sa ti uľaví", bez chladnej ľahostajnosti.
muditā (मुदिता) – spolu-radosť, radosť z dobra druhých
Postoj k cnosti a úspechu druhých: "teším sa s tebou", namiesto porovnávania sa.
upekṣā (उपेक्षा) – vyrovnanosť, nestrannosť
Postoj k tomu, čo je mätúce alebo "ťažké" (zlé skutky, chaos, provokácie): nenechať sa strhnúť, udržať v sebe rovnováhu
V jogovej tradícii (Patañjali) sa používajú presne takto:
priateľskosť k šťastným, súcit k trpiacim, radosť k cnostným, vyrovnanosť k necnostným/rušivým – a tým sa myseľ čistí a upokojuje.

4) Vidžňánamaya-kóša (rozlišovanie, "vnútorný kompas")
Tu sa z jemného vnímania stáva múdre vedenie: nie len cítiť, ale aj vedieť "čo s tým". Kde vedie správna cesta a vedieť sa správne rozhodnúť.
Starostlivosť:
-
Viveka (rozlišovanie) ako liek. Patañjali hovorí, že "nepretržitá prax rozlišovania" je prostriedok k oslobodeniu. V bežnom živote je to aj ochrana pred tým, aby nás nestiahli cudzie vplyvy.
v starej indickej tradícii je labuť symbolom schopnosti rozlišovania pravdy od nepravdy, dobra od zla, preto ostáva čistou a ladne pláva na hladine, "je nad všetkým dianím"

5) Ānandamaya-kóša (tichá blaženosť, najjemnejšia vrstva)
Nie je to eufória. Skôr pokoj, "byť nesená", nezávislosť na okolnostiach.
Starostlivosť :
-
Japa praṇavy (Om) s porozumením. Patañjali odporúča opakovanie Ómm... s pochopením významu vedie k vnútornej jasnosti a k miznutiu prekážok.
-
Dhyāna ako súvislé plynutie pozornosti. Patañjali definuje meditáciu ako "neprerušené pokračovanie" jedného smeru mysle.
Súhrn 5 kóš:
Annamaya: miernosť (najmä neprejedať sa), čistota tela a jednoduchý režim
Prāṇamaya: jemná, pravidelná práca s dychom; nič nasilu
Manomaya: pratyāhāra v praxi: vedome sťahovať pozornosť z toho, čo nás vysáva
Vijñānamaya: pestovať schopnosť rozlišovania
Ānandamaya: ticho/Om/jednobodová meditácia, bez výkonu
Technika Neti neti
"ani toto, ani tamto"
"Neti neti" je v sanskrite (v dévanágarí: नेति नेति ) a doslova znamená "nie toto, nie toto", často sa prekladá aj voľnejšie ako "ani toto, ani tamto". Neti neti je technika rozlišovania a nestotožňovania sa so žiadnou z 5 vrstiev nášho bytia. Sme tým, čo pozoruje všetkých 5 vrstiev, kóš.
V tradičnej Vedānte je pañca-kośa viveka (rozlišovanie piatich "obalov") pomocou neti neti. Cieľ je prestať sa stotožňovať s tým, čo je pozorované a meniace sa, až ostane to, "cez čo je všetko poznané".
Vedānta nerobí ochranu našej aury cez ochranu ako takú, ale cez nestotožnenie sa: keď vieme, že myseľ a dojmy sú súčasťou jednej vrsty nás, prestanú mať automatické právo nás definovať.
Ako používať Neti neti v meditácii
Začína sa na prvej vrstve, ktorou je telo a postupuje sa až ku piatej vrstve. Najprv si uvedomíme telo a vnímame, že nie sme iba telo, pretože ho vieme pozorovať, potom si uvedomíme našu pránu - dych a život v tele, ani toto nie sme my, posúvame sa ku mysli a emóciám, ktoré pozorujeme a teda nie sme nimi, oni sú v nás, ale my sme čosi viac... teraz sa presunieme ku vrstve vnútornej múdrosti, ktorá nám pomáha rozlišovať, čo je dobré a čo zlé, čo je pre nás dobré a čo je pre nás zlé, avšak i toto je len vrstva a za ňou sa rozlieva posledná 5. vrstva vnútorného pokoja a blaženosti, avšak aj od tej sa vieme odosobniť a vnímať sa ako pozorovateľ nad tým... Čím teda sme...


