Čarovný svet Popolušky

Popoluškin príbeh ma veľa podôb a milujú ho dievčatá a ženy po celom svete. Čo je však na tomto príbehu to najčarovnejšie a najvzrušujúcejšie? Je to princ, šaty alebo šťastný koniec rozprávky? Z môjho pohľadu je to niečo úplne iné...

Popoluška z hľadiska archetypálnej psychológie predstavuje veľa príbehov a životných skúseností, do ktorých sa môže žena dostať, ale to teraz rozoberať nechcem. To najpodstatnejšie, čo si môžeme z tejto rozprávky odniesť, je možno niečo celkom iné.

Čarovný svet Popolušky

Popoluška sa nepriazňou osudu (a možno to je priazeň osudu!) dostáva do podradného statusu slúžky a odmietanej nevlastnej dcéry a sestry. Jej milovaní rodičia už nie sú nažive a je vydaná na milosť a nemilosť macochy. Je tieňom rodiny, tieňom sveta do ktorého síce patrí, ale ktorý ju odmieta. Je sama. Je veľmi osamelá. Ak chce žiť a ona chce žiť, musí sa sama postarať o svoju dušu. O svoje srdce a radosť. Musí si vytvoriť svoj vlastný svet priateľstva a lásky. Svet, ktorý ju prijíma a miluje ju taká, aká je.

V rôznych verziách tohto príbehu vidíme ako sa Popoluška priatelí so zvieratami. Myšky, holúbky, sova, kôň... Avšak často sú to práve malé zvieratá, ktoré tiež žijú v tieni ako napr. myšky, ktoré nie sú vítané v žiadnej domácnosti. Popoluška má vzťah ku prírode a má láskavé srdce pre každú bytosť bez rozdielu jej výzoru a statusu, pretože vie, že srdce je to, na čom záleží a tak sa o svoje srdce stará, aby naďalej cítilo lásku a aby i ona ostala živá, cítiaca bytosť. Nie je jej to umožnené vo svete ľudí, tak si vytvorí spojenectvo s prírodou a jej bytosťami.

A to ju už len krôčik delí od vstupu do sveta čarov a zázrakov. Do čarovného sveta môže vstúpiť iba čistá bytosť s čistým srdcom. A to Popoluška je. Vníma citlivo a vníma viac, pretože bola nútená sa to naučiť, aby prežila. Aby nestratila lásku v srdci. A to ju nakoniec privedie ku zázrakom, ktoré jej pomôžu prekonať nepriazne osudu a materiálneho sveta. A ona sa stáva víťazkou bez boja a s čistým štítom. Je to zázrak alebo prirodzený dôsledok jej konania? Je to oboje, pretože je to vždy zázrak, ak sa človek dokáže spojiť s božským svetom zázrakov a priniesť ho sem na Zem. A to rozprávkoví hrdinovia robia.

Čím by bola Popoluška bez svojho vzťahu ku prírode a svetu zázrakov? Čím by bola bez svojej citlivosti  a vnímavosti ku tomuto božskému svetu? Je to to najcennejšie, čo má. Je to spôsob ako prežiť i tie najťažšie životné podmienky. Je to dar, ktorý si dala sama sebe a je to múdrosť ženy, ktorú objavila. Je to Popoluškin čarovný svet, ktorý potrebuje každá žena a každá žena ho môže mať. Stačí sa preň rozhodnúť a otvoriť mu svoje srdce.