Čo nám môže brzdiť božskú pomoc
Znie to až neuveriteľne, ale i v tých najťažších chvíľach, kedy sme na dne a prosíme o pomoc "všetkých svätých" i nesvätých, si môžeme sami brzdiť božskú pomoc, ktorá prichádza ako zázračné synchronicity a nečakané rozuzlenia nášho zamotaného príbehu.
A je za tým pýcha.
"Bola taká pyšná, že ani božská pomoc sa ku nej nedostala."
Áno, pýcha, i keď to tak vôbec na prvý pohľad nevyzerá a my si myslíme, že sme obeťou alebo že nás ani sám božský svet nepočuje. Môžeme sa stavať do roli obeti a myslieť si, že až to celé skončí, dostaneme odmenu za naše utrpenie a možno i budeme mať väčšiu hodnotu, keď sme už tak trpeli. Možno budeme i viac duchovní a viac múdri a ostatní nás budú o to viac obdivovať. Zaslúžiť si rozuzlenie, pretože sme už predsa dosť trpeli, je skutočne nebezpečné presvedčenie a naša skrytá snaha obchodovať s božským svetom, stavať svoju dôležitosť na vlastnom utrpení a vtedy nás božský svet vidí ako pyšných. Pýcha predchádza pád.
Ďalšia možnosť je a je veľmi častá, že máme v sebe hlboké presvedčenie, že to musíme zvládnuť sami, teda presnejšie chceme to zvládnuť sami, aby sme sa mohli potom chváliť tým, ako sme to zvládli alebo sa budeme cítiť duchovne nadradene, pretože sme to sami zvládli atď... Zvládnuť niečo sám je prakticky nemožné, pretože nikto a nič nie je osamoteným vesmírom, ale všetko je prepojené. Vždy, v kľúčových momentoch života prichádza osudová náhoda a to je často pomoc od ľudí z mäsa a kostí, či sa nám to páči alebo nie. Iste, vždy je to riadené zhora, ale i tak. Tvoriť možno iba v spojení s inými ľuďmi a s vecami naokolo. Impulz musí vždy vyjsť z nás, ale potom prichádza na rad spolupráca. Nič sa nedeje bez toho, aby to neovplyvnilo celok.
Ženy, pýcha a božská pomoc
Obávam sa, že ženy majú s prijímaním pomoci dosť veľký problém. Navonok sa zdá, že sú obete alebo príliš skromné a nechcú nikoho obťažovať. Ale môže za tým byť i pýcha. Viera, že ja to predsa zvládnem a potom budem mať navrch. Som dosť dobrá, až keď to zvládnem úplne sama. Tu však ženy zabúdajú, že veľmi tvrdnú a stávajú sa necitlivými a tým mužskými. Strácajú ženskosť, odháňajú skutočných gavalierov a priťahujú neschopákov. Všetci a všetko okolo nich nevie nič bez nich urobiť alebo nie je nikdy dosť poriadne urobené, pretože iba ony to vedia najlepšie. Takéto ženy sa nakoniec môžu zrútiť do role obete, do choroby, alebo zatrpknutej nenávisti voči celému svetu, ktorý im iba ubližuje.
Predovšetkým si musíme uvedomiť, že prijať pomoc je niečo, čo nás neoberá o dôstojnosť, ale práve preto, že sme dosť dobré a dôstojné, si skutočnú pomoc prirodzene zaslúžime. Božská pomoc môže trpezlivo čakať až opadne naša pýcha na dne nášho najväčšieho zúfalstva, i keby to malo trvať x rokov a potom až pripustíme, že to samé nezvládneme a je to v poriadku, príde božská pomoc ako odpoveď na našu úprimnosť.
